Ste tretím nominantom súčasnej vlády na poste šéfa bratislavského letiska. Stihli ste už zistiť, prečo je také ťažké sa na tejto pozícii udržať?
To nie je práve jednoduchá otázka. Problém spočíva v tom, že letisko a všetky aktivity, ktoré sa na letisku uskutočňujú, sú pod drobnohľadom tak širokého spektra verejnosti ako aj politikov. Často sú na letisko kladené požiadavky, ktoré boli v minulosti zanedbané. Okrem toho, nie všetko sa dá spraviť v priebehu krátkeho časového obdobia. Na veľa vecí treba dlhšiu prípravu a aj výsledok sa mnohokrát dostaví až neskôr.
Máte vy ambíciu v tejto pozícii zotrvať?
Udržať sa na pozícii je jedna vec, ale predovšetkým je podstatné, aby vývoj na letisku pokračoval ďalej. V súčasnosti je rozplánovaných veľa projektov, ktoré si v rámci prípravy vyžadujú určitý čas. Až po kvalitnej príprave sa dostaví určitý výsledok. Dnes máme rozplánované projekty vo štvrtom kvadrante, ktorý sa týka cargo dopravy, ale aj v rámci prvého kvadrantu, kde chceme riešiť terminál, územie pred terminálom a súčasne aj opravárenskú bázu. Tá je dnes vo vlastníctve súkromnej spoločnosti, i keď na pozemkoch letiska.
Túto funkciu ste získali v krízovej situácii, keď bolo treba narýchlo obsadiť pozíciu riaditeľa. Ste naozaj tým, ktorý má zrealizovať dlhodobé rozvojové plány letiska, alebo bola vaša nominácia len východiskom z núdze?
Cieľom je urýchliť procesy, ktoré boli naštartované predchádzajúcim manažmentom. Teraz je podstatné, aby sme ich "ukočírovali“ a splnili víziu, ktorú si vláda predsavzala - to znamená terminál v roku 2010. Lenže rozvoj letiska nesúvisí len s terminálom. Sú tu plochy potrebné na obsluhu dopravy, ako napríklad vybavovacia plocha, pojazdové dráhy a tak ďalej. Aj tie potrebujú rekonštrukciu, rozšírenie...
V kuloároch sa hovorí o obchodných transakciách, ktoré sa na letisku pripravujú. Čo všetko chce letisko predať, privatizovať alebo obstarať?
Predávať ani privatizovať sa nechystáme nič. Ale pokiaľ ide o obchodné aktivity, tie už boli prezentované. Je to celá oblasť cargo dopravy. Pokiaľ ide o cargo, chýbajú pojazdové dráhy a nákladné hangáre. V tejto oblasti sa preto chystá veľká aktivita a záujem o jej rozvoj prejavili už viacerí.
Oslovili sme ich so žiadosťou o spresnenie základných parametrov projektu podľa ich možností a predstáv - či už ide o problematiku pojazdových dráh, veľkosti nákladného terminálu, množstva carga, ktoré chcú obslúžiť, model financovania, plus nejaký právny rámec, ako si to predstavujú. Oznámenie o našich cieľoch v oblasti carga bude zverejnené aj v medzinárodnom leteckom časopise. Po tom, ako dostaneme všetky projektové zámery, zanalyzujú sa a finálne riešenie bude predstavené vláde. V našom záujme je umiestniť dvoch, maximálne troch prevádzkovateľov do štvrtého kvadrantu. Na záver treba dodať, že rozvíjať projekt carga na bratislavskom letisku je možné iba v prípade skutočného záujmu konkrétneho zasielateľa a cargo prepravcu.
Môžete menovať spoločnosti, ktoré ste oslovili?
Nerád by som ich menoval. Sú to spoločnosti z Francúzska, Nemecka, Ruska, Kórey a Kazachstanu. Tým, že to bude zverejnené v medzinárodnom mesačníku špecializovanom na leteckú dopravu, očakávame, že sa ozvú ďalší záujemcovia.
Aký výsledok si sľubujete od nových dopravcov?
Dnes máme minimálny objem nákladnej prepravy. Pohybuje sa od dvoch do päťtisíc ton ročne. Tento rok sa predpokladá osemtisíc ton. V prípade, že by sa cargo rozlietalo, môžeme hovoriť o desiatkach tisícok ton ročne. Určite sa dostaneme na vyššie objemy. Bratislava má strategickú polohu ako križovatka obchodných ciest. Je tu blízke spojenie na Čechov, Maďarov, Rakúšanov a Poliakov. Máme blízko nákladný prístav a železničnú vlečku, to znamená že môžeme tovar okamžite distribuovať ďalej. Náš záujem je najmä o európsku a diaľkovú nákladnú prepravu.
Aký prínos bude slovenský cestujúci vidieť v nasledujúcich rokoch v oblasti osobnej dopravy?
Vieme, ako dnes vyzerá terminál a aké pohodlie vie cestujúcim poskytnúť. Prvoradou úlohou je dokončiť nový terminál, ktorý sa bude budovať v dvoch fázach. V prvej fáze sa do roku 2010 vybuduje nová budova na ploche vedľa starého terminálu. Potom v rokoch 2011 a 2012 sa zavrie starý terminál, ten sa zbúra a postaví sa druhá časť terminálu. Po dokončení vznikne jeden celok.
Priorita je poskytnúť cestujúcim komfort s celou paletou služieb, ktorými má moderné letisko disponovať. Súčasne sa bude rozvíjať celý areál pred terminálom, pre ktorý sme začali pripravovať vypracovanie urbanistickej štúdie. Chceme tu postaviť parkovací dom, biznis centrum a nákupné centrum. Súčasne má byť v roku 2013 dobudované železničné prepojenie letiska s dnešnou bratislavskou železničnou sieťou.
Kto bude financovať železničné napojenie?
Všetko financujú železnice z TEN-T projektu. Do financovania výstavby tejto železnice neinvestujeme my - letisko - ani korunu.
Ste prvým riaditeľom letiska, ktorý má od vlády sľúbené peniaze na výstavbu terminálu. Problémom vašich predchodcov bolo, že vláda od nich chcela terminál, ale nesľúbila im finančnú podporu. Prečo sa vlastne oplatí letisko dotovať dvoma miliardami daňových poplatníkov? Čo dostane štát od letiska späť?
Pred tým, ako letisko dostane 2,1 miliardy zvýšením základného imania, bude celý proces potrebné notifikovať Európskou komisiou. Komisia to odsúhlasí v prípade, keď bude garantované, že štát svoje peniaze dostane naspäť. Máme dlhodobý finančný plán až do roku 2025, v rámci ktorého vieme, že peniaze na dividendách bude možné vyplatiť. Počítame so zvýšením počtu cestujúcich. V časovom období do roku 2025 by to malo byť minimálne na úrovni sedem-osem percent medziročného rastu. Teraz budeme tvoriť podmienky predovšetkým na to, aby sa cargo podarilo rozlietať, z čoho budú ďalšie poplatky od nákladných dopravcov, zároveň chceme rozšíriť i obchodné aktivity, z čoho budú zase plynúť príjmy z prenájmu.
Máte konkrétnu predstavu, koľko bude letisko ročne štátu vracať?
Vplývajú na to viaceré faktory. Finančná analýza hovorí, že sme schopní vyplatiť na dividendách všetky peniaze, konkrétne v rokoch 2019 až 2025 po tristo miliónoch ročne.
Koľko dnes letisko zarába na prenájmoch a aký je plán navršovania týchto príjmov?
Tržby z prenájmu priestorov, reklamných plôch a pozemkov predstavujú takmer 40 miliónov korún. Vo všeobecnosti sú však tržby z predaja všetkých letiskových služieb omnoho vyššie. Za prvých šesť mesiacov tohto roka dosiahli úroveň 430 miliónov korún, z toho tržby z neleteckých činností tvorili zhruba dvadsať percent. Našou snahou je v budúcnosti zvyšovať práve tieto príjmy, aby sme sa tak priblížili štandardu moderných medzinárodných letísk.
Nastane aj zlepšenie v autobusovom spojení, alebo bude stále medzi mestom a letiskom premávať jeden autobusový spoj?
Nemal by som tak odpovedať, ale do takýchto detailov sme zatiaľ nešli. Viem, že okrem železnice má byť letisko spojené električkovou trasou. Súčasne sa bude riešiť prepojenie železnicou.
Bratislavské letisko má na európske pomery málo pravidelných liniek. Akú sú vaše ambície pri zvyšovaní počtu destinácií?
Chceme využiť všetky skúsenosti, ktoré má obchodné oddelenie letiska. Kontakty s leteckými spoločnosťami sú na veľmi dobrej úrovni. Ale súčasne potrebujeme styk s dopravcami zdynamizovať. Preto sme sa v spolupráci s ministerstvom dohodli so špecialistom na leteckú dopravu z Čiech, ktorý 11 rokov robil v rámci štruktúr Medzinárodnej asociácie leteckej prepravy IATA, že k nám od 1. augusta nastúpi. Chceme skĺbiť vedomosti, ktoré tu máme, so všetkými jeho kontaktmi a skúsenosťami a začať oslovovať letecké spoločnosti, aby sa otvárali nové destinácie, alebo aspoň aby sa na letisku robili nejaké medzipristátia.
Ktoré nové destinácie pribudnú?
Táto otázka je stále otvorená, lebo letové plány sú pripravené minimálne na pol až na trištvrte roka dopredu. Keď sa majú otvárať nové destinácie, je to rok roboty a od jesene budúceho roku sú dopravcovia schopní začať lietať. Bude to zodpovednosť nášho obchodného oddelenia a nového obchodného riaditeľa, ktorý má prísť. Jeho úlohou bude spraviť stratégiu vo vzťahu k novým prepravcom, aby vytipoval destinácie a letecké spoločnosti, ktoré tu budú pristávať.
Viete mi povedať názvy konkrétnych európskych miest?
To je všetko otázka budúcnosti.
Čím dokáže letisko prilákať nové spoločnosti?
Som presvedčený, že je to polohou. Sme stred Európy, je to blízko do Viedne, do Budapešti. Som presvedčený, že časť cestujúcej verejnosti sme schopní stiahnuť k nám.
Prečo je pre leteckú spoločnosť výhodnejšie letieť do Bratislavy, a nie do Viedne?
Určite sú to nižšie poplatky.
Okrem ceny?
Cena. Po dobudovaní železničného prepojenia to bude z Bratislavy na skok do Viedne.
Ľudia z brandže sa určite pýtajú, prečo má letisko do všetkých týchto smelých plánov doviesť právnik...
No, to je zákerná otázka. Podľa mňa to nie je záležitosť len jednej osoby, ktorá má splniť všetky plány, ktoré si vláda zaumienila, ale o každom zamestnancovi - od riaditeľov jednotlivých divízií až po radových zamestnancov, či už sú to ľudia z oblasti obchodu, bezpečnosti alebo vybavovania lietadiel a cestujúcich. Tu ide skôr o to, ako skĺbiť všetky ich vedomosti a skúsenosti a rozbehnúť procesy, ktoré boli naštartované, aby sa naozaj stihli termíny, ktoré boli dané.
Vy nemáte skúsenosti s letectvom?
Nemôžem sa určite porovnávať s človekom, ktorý vyštudoval letecký priemysel a robí 15 rokov na letisku, ale za tie dva roky v rámci dozornej rady sa človek naučí dosť o fungovaní letiska. Potom je to o tom, ako sa obklopiť kvalitným tímom ľudí, ktorí spoločne letisko dokážu doviesť tam, kam patrí.
Keď spätne hodnotíte tieto dva roky a to, čo by bolo na letisku v prípade, keby bolo sprivatizované, ktorá alternatíva je podľa vás pre letisko prospešnejšia - štátny manažment, alebo privatizácia?
Toto sa nedá spätne hodnotiť, lebo privatizácia nenastala. Efekty, ktoré by plynuli z privatizácie, nevieme zhodnotiť. Všetko bolo v rovine plánov, ktoré záujemcovia predložili. Dnes sme v situácii, že dostaneme peniaze na výstavbu terminálu od štátu, a zvyšok si musíme pomôcť sami. Ja verím, že sa nám to podarí.
Kedy začnete stavať nový terminál?
S nultou fázou výstavby začneme už v septembri, keďže pod budúcim terminálom sú najdôležitejšie komunikačné káble medzi terminálom a letovými prevádzkovými službami. Vo vlastnej réžii ideme preložiť všetky káble mimo územia, kde sa má začať kopať. Tým vyčleníme z celého projektu časť prác, ktoré spravíme skôr, ako bude známy oficiálny víťaz tendra. Keď príde, nebude musieť prekladať siete a bude môcť začať rovno stavať.
Bez revíznych postupov bude dodávateľ stavby známy začiatkom decembra. Revíznymi postupmi sa však čas môže natiahnuť do februára až marca.
Kto je Zdeněk Schraml
Schramlova kariéra štátneho úradníka začala ešte počas vlády Mikuláša Dzurindu. Viedol právnu agendu na ministerstve obrany a ešte predtým na Úrade pre finančný trh. Vyštudovaný právnik má skúsenosti aj v privátnom sektore. Pracoval pre spoločnosti KPMG a I.D.C. Holding. Pôsobil v dozorných radách bratislavského letiska, Národnej diaľničnej spoločnosti a Železničnej spoločnosti Cargo.