StoryEditor

Leto 2008: Región neobjavených turistických možností

31.07.2008, 00:00
Severovýchodné Slovensko sa môže pochváliť niekoľkými prívlastkami, no v povedomí väčšiny Slovákov sa pri hraniciach s Poľskom a Ukrajinou rozprestiera jednoducho chudobný región. Hoci nezamestnanosť v týchto končinách núti domácich cestovať za prácou aj stovky kilometrov, turistický ruch sa v tomto kúte Slovenska stále - hoci pomaly - rozvíja a ponúka svoje neobjavené poklady.

Kraj temperamentných východniarov
O východniaroch je všeobecne známe, že sú temperamentní a nehanbia sa za svoj pôvod. Kdekoľvek sa stretnú aspoň dvaja rodáci, bez problémov hovoria svojím nárečím, ktoré je zmesou kultúry ich regiónu. Zemplínske nárečie je svojské a nezainteresovaný pritom neraz potrebuje prekladový slovník. Zemplínčania sú však srdeční a priateľskí, no na druhej strane aj výbušní a možno prehnane emotívni.
Tunajších ľudí formovalo prostredie, vyrástli v blízkosti dvoch nemenej temperamentných slovanských národov - Poliakov a Ukrajincov. V regióne dodnes žijú Rusíni a Ukrajinci, ktorí neodmysliteľne patria ku koloritu tohto kraja. Práve tieto národnosti majú významný podiel na duchovnej a kultúrnej odlišnosti Horného Zemplína a Zemplínčanov samotných.


Slovenský prales v Poloninách
Pre Horný Zemplín je typická zelená farba, je to kraj zalesnených vrchov, ktoré sa striedajú s údoliami a rovinami. Horstvá severnej a východnej časti regiónu tvoria chránené krajinné územie Východné Karpaty. Sú tu Poloniny s rozlohou takmer 30-tisíc hektárov, ktoré za národný park - náš najvýchodnejší a zároveň tretí najväčší - vyhlásili v roku 1997. Ďalšou jedinečnosťou prírody je časť Laboreckej vrchoviny a Bukovských vrchov, ktoré patria do biosferickej rezervácie UNESCO. Dokonca ani nadšenci pralesov nemusia cestovať do Južnej Ameriky či Afriky, stačí prísť na slovensko-ukrajinské pohraničie. Pod tamojším najvyšším vrchom Kremenec sa nachádza najväčší pralesový komplex na Slovensku s pôvodnými porastmi až 400-ročného buka, javora a jedle.
Poloniny sú jedinečné aj z pohľadu živočíšstva, žijú tu druhy, ktoré nikde inde na Slovensku nenájdete. V parku žijú všetky naše mäsožravce a sporadicky sem z územia priľahlého Biesczadského národného parku v Poľsku prenikajú zubor a los. Hrebeň Bukovských vrchov je rozvodnicou Čierneho a Baltického mora. Okrem týchto prírodných krás má územie Horného Zemplína ešte jednu prírodnú rezerváciu - Humenský Sokol. Vďaka vhodným podmienkam sa tu vytvorila celá mozaika prírodných spoločenstiev, ktoré fungujú vo vzájomnej symbióze. Turisti môžu obdivovať čaro prostredia na náučnom chodníku so sprievodcom.
Turistika aj pre cyklistov
Neporušená príroda a čarovné zákutia sú skvelým potenciálom pre rozvoj cestovného ruchu, ktorý od Tatier smerom na východ takmer neexistuje. Za nezáujmom stojí veľakrát i nevedomosť a slabá propagácia regiónu. Veď len málokto vie, koľko krás a turistických zaujímavosti región ponúka. Okrem príjemnej a nenáročnej horskej turistiky vo Vihorlatských vrchoch či Poloninách si tu na svoje prídu aj milovníci cyklistiky.
Výborným prostredím pre cykloturistiku je centrum Horného Zemplína, mesto Humenné a jeho okolie. Turisti si môžu vybrať od menej náročných trás po veľmi náročné. Chodníky vedú do okolitých dedín, rekreačných stredísk, chatových oblastí, ale aj do vzdialenejších miest. V súčasnosti sa najviac využívajú trate z Humenného na Volovské rybníky, do Brestova, Brekova či k Vinnému jazeru a na Viniansky hrad. Pre fyzicky zdatnejších cyklistov je výzvou 70-kilometrových chodník z Humenného až k Zemplínskej Šírave. V letnom období sú obľúbené cyklotrasy okolo vodnej nádrže Domaša.

História z dreva a kameňa - hrady a zámky
Okrem prírodných unikátov je územie bývalej Zemplínskej stolice bohaté aj svojou históriou. Minulosť bohatých zemplínskych rodov je vytesená do kamenných hradov a zámkov, život pospolitého ľudu znázorňujú expozície v skanzenoch a múzeách. Po stopách minulosti sa môžete vybrať k zrúcaninám hradov Čičava, Jasenov a jednému z najstarších objektov na Zemplíne, hradu Brekov. O niečo mladší renesančno-barokový kaštieľ zo 17. storočia púta pozornosť priamo v centre Humenného. Nad kaštieľom je vybudovaný skanzen, ktorý prezentuje pätnásť drevených obytných a hospodárskych budov z humenského regiónu.
Ozdobou regiónu sú drevené kostolíky, z ktorých najznámejšie sú v Hrabovej Roztoke, Kalnej Roztoke, Ruskom Potoku, Šmigovci, Topoli a Uličskom Krivom. V celom regióne sa zachovalo deväť kostolíkov a všetky patria do fondu národných kultúrnych pamiatok. Kostolíky sú charakteristickým prvkom regiónu a viažu sa na tunajšie vidiecke prostredie, z ktorého pochádza aj základný stavebný materiál - drevo. Mohutné stavby stoja na návršiach či okrajoch dedín izolované od ostatnej zástavby.
Prečítajte si aj:
Viac služieb, no stále málo turistov

V čase, keď ostatné slovenské regióny majú prvé kroky v oblasti cestovného ruchu dávno za sebou a dnes už hľadajú nové možnosti, ako sa zviditeľniť, na hornom Zemplíne sú iba na začiatku. Za nízkou návštevnosťou regiónu nie sú len predsudky, ale hlavne slabá reklama. Veď aj v kraji s vysokou nezamestnanosťou môžu nájsť turisti vytúžený dovolenkový raj.

Celý článok >>

Prečítajte si aj:
Horný Zemplín je moja láska

Rozhovor: Generálny riaditeľ Chemesu Humenné Stanislav Rehuš pre HN:

Pracujete a žijete v jednom z najmenej známych turistických regiónov Slovenska. Aký je však Horný Zemplín vo vašich očiach?
Horný Zemplín nie je mojím rodiskom, ale úprimne hovorím, že je mojou láskou. Tak ako som si svoju manželku našiel práve v tomto regióne, tak som tu objavil i najkrajšie prírodné scenérie, okruh ľudí a spolupracovníkov, s ktorými dokážem komunikovať a dosahovať spoločné úspechy.
 
Ste generálnym riaditeľom jednej z najvýznamnejších slovenských firiem. Je tento kus Slovenska pre vás domovom alebo len pracoviskom a nutným životným priestorom?
Snažím sa moje súkromie oddeliť od práce, i keď je to pomerne ťažké. Preto tento región považujem za domov, pracovisko i celý svoj životný priestor.

Celý článok >>

Tri naj... Stanislava Rehuša

Drevené kostolíky
Raritou horného Zemplína je deväť pravoslávnych a gréckokatolíckych drevených kostolíkov s vysokou umeleckou a historickou hodnotou. Stoja osamotené za dedinami Kalná Roztoka, Topoľa, Ruský Potok, Ruská Bystrá, Uličské Krivé, Hrabová Roztoka, Jalová, Šmigovec a Inovce. Kostoly zo Zboja a z Novej Sedlice preniesli do skanzenov v Bardejovských kúpeľoch či v Humennom. Z architektonického hľadiska sa rozlišuje niekoľko typov drevených kostolov. Zjednocujúcim prvkom je bohatá vnútorná výzdoba s citom pre harmóniu s okolitým prostredím.

Kaštieľ a skanzen v Humennom
Humenský kaštieľ je neodmysliteľnou dominantou mesta, ktorá sa nachádza v blízkosti námestia a skanzenu. Prvá zmienka o tejto monumentálnej renesančno-barokovej budove pochádza už z polovice 15. storočia. Jeho história siaha do vzdialenejšej minulosti, pretože ho prestavali zo starého vodného hradu. V súčasnosti je v ňom umiestnené vlastivedné múzeum so stálou umelecko-historickou expozíciou, galériou uhorských kráľov, čínskym salónom, zbierkou zbraní a unikátnym pokladom keltsko-dáckych mincí z druhého storočia pred Kristom. V susedstve je skanzen karpatskej ľudovej architektúry s pätnástimi objektmi.

Kremenec, Riaba skala
Stanislav Rehuš rád trávi voľné chvíle v zemplínskej prírode. Za mimoriadne krásne považuje prostredie na poľsko-slovensko-ukrajinskej hranici. Kremenec je najvyšší bod Bukovských vrchov a zároveň je naším najvýchodnejším končiarom. Po hrebeňoch tunajších vrchov vedú turistické chodníčky, ktoré vás privedú do čarovných dolín v Poloninách. Tu sa v nadmorskej výške 1 168 metrov rozprestiera rezervácia Rabia skala s rozlohou takmer sto hektárov. V roku 1964 ju vyhlásili za chránené územie, v ktorom rastú desiatky druhov drevín a množstvo vzácnych rastlín. Za pekného počasia je z vrcholov vidieť až do ukrajinského Užhorodu.


Prečítajte si aj:
Horný Zemplín

Príroda
Pre milovníkov nedotknutej prírody, romantických prechádzok či nenáročných horských túr je horný Zemplín ideálnym miestom na strávenie dovolenky či niekoľkých voľných dní. Tento kraj nedisponuje veľhorami a najvyššie končiare ledva dosahujú 1 200 metrov nadmorskej výšky. Prechádzky v Poloninách, Bukovských a Vihorlatských vrchoch nemožno nazvať horskými túrami v pravom zmysle slova, no predsa tu nájdete to, čo na Liptove či v Tatrách nemajú. Pestrá živočíšna a rastlinná ríša, unikátny prales a iné prírodné výnimočnosti neodmysliteľne patria ku koloritu horného Zemplína. Miernejšie klimatické podmienky spríjemňujú letné kúpanie v prírodných jazerách. Vo vodách Domaše sa dá kúpať od polovice júna do polovice septembra, pretože s teplotou vody okolo 23 stupňov patrí k najteplejším vodným nádržiam na Slovensku.

Celý článok >>

Ceny v regióne

Ubytovanie:
Hotel Šport 3*, Valkov
dvojposteľová izba štandard    960 korún
apartmán    2 000 korún/noc

Hotel Karpatia, Humenné
jednolôžková izba    od 1 250 korún/noc
prezidentský apartmán    7 000 korún/noc

Hotel Chemes, Humenné
780 až 1 200 korún/noc

Hotel Secon 2*, Humenné
900 korún/noc

Domaša, Hotel Yoko, Valkov
Apartmány    od 350 korún/noc
izby    od 250 korún/lôžko

Penzión Odysea, Vinianske jazero
450 korún/osoba/noc

Penzión Proxima, Humenné
dvojlôžková izba    680 korún/noc
apartmán    1 000 až 1 200 korún/noc

Chata Sačurov
lôžko    335 korún/noc

Turistická ubytovňa, Svetlice
týždenný pobyt    4 200 korún
deti do 10 rokov    2 940 korún

Zelená lagúna, Dobrá
250 korún/noc

Chata Evita, Holčíkovce
Lôžko    od 200 korún/noc

Kempy:
rekreačná oblasť Rybníky, Snina
osoba    20 až 50 korún
stan    30 až 50 korún
auto    30 až 50 korún
karavan 50 až 100 korún

Stravovanie:
Reštaurácia Eurohotel Vihorlat, Snina
polievka    30 korún
kuracie prsia    129 korún
pečená hus    1 320 korún
nápoje nealko    25 korún
pivo    15 až 29 korún

Hotel Šport 3*, Valkov
plná penzia    256 korún
polpenzia    158 korún

Vermex, Svidník
pivo    15 až 25 korún
nealko    od 20 korún
vyprážaný syr     60 korún
vyprážané kuracie prsia    65 korún

Pizza Mimoo, Holčíkovce
pizza    od 89 korún

Penzión Lucus, Vinianske jazero
plná penzia:
dospelý    370 korún
deti    270 korún
Polpenzia:
dospelý    220 korún
deti    150 korún

Off road Pub, Humenné
polievka    od 35 korún
pizza    115 korún
ražniči    110 korún

Turistické atrakcie:
Vihorlatské múzeum, Humenné
deti    10 korún
dospelý    20 až 30 korún

Múzeum moderného umenia Andyho Warhola, Medzilaborce
študenti, dôchodcovia, invalidi    50 korún
dospelí    100 korún
lektorský výklad    200 korún

Múzeum ukrajinskej kultúry, Svidník
deti    60 korún
dospelí     120 korún

Skanzen, Humenné
deti, dôchodcovia, študenti    15 korún
dospelí    30 korún

Astronomické observatórium, Snina
vstupenka    20 korún

Zoopark Stropkov
deti od 4 do 15 rokov    15 korún
ostatní    20 korún

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
27. december 2025 10:59