Evidovaná miera nezamestnanosti za mesiac august dosiahla 8,19 percent, čo je oproti minulému mesiacu pokles o 0,11 percentuálneho bodu. S týmito údajmi vyšlo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré za každý mesiac zverejňuje výšku nezamestnanosti. Viac ako polovicu, z celkového počtu vyše 240 tisíc nezamestnaných, tvoria dlhodobo nezamestnaní. Ako hovorí generálny riaditeľ ústredia práce Ján Sihelský, táto skupina nezamestnaných znamená problém. "Tým že dlhodobo nepracujú, strácajú pracovné návyky a je pre nich problém robiť osem hodín denne." Už tradične je najvyššia miera nezamestnanosti evidovaná na juhu Slovenska, najmä v okolí Rimavskej Soboty, Revúcej a Veľkého Krtíša, kde dosahuje výšku od 20 do 27 percent.
Ústredie práce predpokladá, že za mesiac september by sa nezamestnanosť mohla mierne zvýšiť. "Je to kvôli absolventom škôl, ktorí sa zvyknú zaevidovať po prázdninách. Na ďalšie mesiace však očakávame ďalší pokles nezamestnanosti," vysvetľuje riaditeľ ústredia. Ten poukázal aj na skutočnosť, dlhodobo avizovanú aj veľkými firmami a síce, že je na trhu práce nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Tento problém sa najvýraznejšie prejavuje v automobilovom, elektrotechnickom priemysle, ale aj v stavebníctve a poľnohospodárstve. V súčasnosti úrad eviduje okolo 30 tisíc voľných pracovných miest. Z toho na jedno voľné miesto pripadá osem uchádzačov o zamestnanie.
Podľa Sihelského sa treba zamerať na skupinu nezamestnaných, ale ako hovorí, nestačí vyvíjať iba sprostredkovateľskú činnosť. "Tú vykonávajú aj agentúry. Naším cieľom je pripraviť vhodné rekvalifikačné praktiky na to, aby sme ľudí pripravili, podľa potrieb zamestnávateľa," hovorí riaditeľ.
Ďalším cieľom do budúcnosti by malo byť aj väčšie zatraktívnenie slovenského trhu v zahraničí. "Príkladom je firma Samsung, ktorá zamestnáva pracovníkov z Rumunska, alebo aj Vagónka Poprad, ktorá sa k nám obrátila s požiadavkou o ukrajinských zváračov," vysvetľuje Sihelský. Slovensko ani v súčasnosti nemá žiadne bariéry voči členským krajinám únie. Sihelský však nabáda k otvoreniu trhu pre tretie krajiny.
Podľa ústredia by bolo na úžitok aj to, keby sa revidovala dohoda medzi Slovenskom a Ukrajinou. Jej súčasťou sú totiž limity pracovných povolení, ktoré značne bránia užšej spolupráci. "Tento problém sa vyskytol pri ukrajinských lekárov, ktorí mali záujem prísť na Slovensko, ale kvôli kvótam to nebolo možné, čo je veľká škoda, keďže ide o kvalifikovanú pracovnú silu," hovorí Sihelský. Príkladom pre nás by podľa neho mohol byť francúzsky model, kde sa zadefinujú konkrétne pozície, pri ktorých sa nevyžadujú od zahraničných záujemcov pracovné povolenia.
Zmeny, ktoré by mohli uľahčiť príchod ďalších zamestnancov zo zahraničia, však závisia v prvom rade od ministerstva práce. Záleží to aj od samotných zamestnávateľov, z ktorých niekoľko firiem, ako sú Kia alebo PSA Peugeot, už aj teraz spolupracuje s okolitými odbornými školami pri výchove kvalifikovanej pracovnej sily.