Regióny Slovenska: Podpoľanie nazývajú jeho návštevníci najkrajším prírodným amfiteátrom na Slovensku.
Podpoľanie je synonymom slovenského ľudového umenia, no kraj múz môže znamenať pre turistov oveľa viac. Región v geografickom strede Slovenska je vyslovene farebný, a to nie iba pri pohľade na okolitú prírodu, ale aj na život v ňom.
Rázovitý región pod Poľanou ľudia poznajú hlavne prostredníctvom folklóru. Jeho územie v podstate nemá presne vymedzené hranice, miestni obyvatelia hovoria, že Podpoľanie je vlastne Detva, Hriňová a zopár dedín v ich blízkosti. Odbornejšia teória hovorí o oblasti, ktorej dominuje horský masív Poľana, ale ku ktorej nerozlučne patria podhorské dediny a mestečká na jej úpätí. Východnou hranicou regiónu je obec Látky, na juhu ho ohraničuje Horný Javorník a Javorie, západnou hranicou je Lukavica a severnou Ľubietová.
V kraji múz
Bez ohľadu na to, kde sa hranice regiónu končia či začínajú, rýchlo pochopíte, že tento kút Slovenska si po jeho návšteve už s iným nepomýlite. Možno je to atmosférou a možno miestnymi ľuďmi, ale pod Poľanou sa žije akosi ináč. Na Mestskom úrade v Detve nám povedali, že Podpoľanie nepreslávili jeho rodáci, no ospevujú ho umelci, ktorí tu našli bohaté umelecké inšpirácie. Jedným z nich bol Andrej Sládkovič, známy štúrovský básnik našiel svoju múzu práve v centre podpolianskeho regiónu. Jeho Detvan prežíval svoje osudové okamihy pod vysokou divou Poľanou a trochu z tej romantiky tu zostalo aj dnes. Veď v kraji nenájdete väčšiu metropolu, iba čarovné dedinky a mestečká. Práve táto črta vyvoláva pocit útulného domova, bezstarostného a príjemného života v lone prírody.
Prívlastok kraj múz si Podpoľanie určite zaslúži, pretože inšpirovalo maliarov, sochárov, spisovateľov aj fotografov. Umenie je pre tento región typické a nereprezentuje ho len folklór a fujara. O umeleckom duchu návštevníkov presvedčia vyrezávané drevené kríže stojace pri cestách a na cintorínoch Detvy. Kríže sú ďalším špecifikom kraja pod Poľanou a zároveň aj umeleckým posolstvom detvianskych majstrov na symbolickom cintoríne vo Vysokých Tatrách.
Život na lazoch
Iba v kraji pod Poľanou nájdete terasovité políčka, ktoré vytvárajú jedinečnú prírodnú scenériu v každom ročnom období. Farebne sa meniace políčka ľudia dodnes starostlivo obrábajú. Ďalším charakteristickým znakom Podpoľania sú lazy. Tento typ osídlenia je jedinečný i v rámci Slovenska a dnes už nie je problém dostať sa z lazov do mesta autom či autobusom. Vo veľkom rozsahu sú tieto samoty v kopcoch zabezpečené elektrinou, plynom a pitnou vodou. Vďaka dostupnosti a vybudovanej infraštruktúre majú lazy v Podpoľaní vynikajúce podmienky na rozvoj agroturistiky.
Fujara a folklór
Región najlepšie reprezentuje ľudové umenie, hudba, tanec a tradičný hudobný nástroj fujara. Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve sa tu konajú pravidelne vždy v druhý júlový víkend už od roku 1966. Festival hostí ľudových umelcov zo všetkých regiónov stredného Slovenska, ale aj spolky a súbory Slovákov žijúcich v zahraničí. Podľa Detvanov je to jedna z najveľkolepejších prehliadok ľudovej kultúry na Slovensku, ktorá nadväzuje na bohaté tradície muzikantského, tanečného i speváckeho umenia Detvanov a ich ľudovoumeleckej výroby. Počas troch festivalových dní si návštevníci môžu pozrieť koncerty, výstavy a jarmok ľudových remesiel. Aj tu sa prezentuje typické umenie kraja -- drevorezba, výšivky krivou ihlou, výroba ľudových hudobných nástrojov.
Podpoľanie je domovom klenotu ľudového umenia a výlučne slovenského hudobného nástroja -- fujary, ktorá bola v roku 2005 zaradená do Zoznamu diel ústneho a nehmotného dedičstva humanity UNESCO. Okrem fujary sa môže región popýšiť aj niekoľkými umeleckými rekordmi, ako je drevená reťaz vyrezaná z jedného kusa kmeňa topoľa, najväčším dreveným črpákom a valaškou. Návštevníci hovoria, že je aj najkrajším prírodným amfiteátrom na Slovensku.
Srdce Podpoľania
Centrom malého regiónu pod vrchmi Poľany je jedno z dvoch tunajších miest -- Detva. Toto dnes už okresné mesto preslávené ľudovými tradíciami nie je vôbec starobylé. Aj keď archeologické nálezy svedčia o osídlení už v predhistorickej dobe, mesto tento rok oslavuje iba 370. výročie svojho založenia. Miestni obyvatelia hovoria, že najkrajší pohľad na pomerne mladé mestečko je z prírodného parku pod Ježovou. Po revitalizácii starého kameňolomu sa toto miesto stalo obľúbeným cieľom prechádzok s výhľadom na južný svah Poľany.
Srdcom Podpoľania sú jeho obyvatelia, ktorí sú presne takí ako ich domov. Príjemní a srdeční, návštevníkom radi o svojom meste a kraji porozprávajú a upozornia na všetky jeho výnimočnosti. Od domácich si dajte určite poradiť, vtedy budete mať istotu, že to bude stáť za to. Ak neviete, kam sa vybrať, choďte do Podpolianskeho múzea v Detve a tam narazíte na nové inšpirácie. Žiaden návštevník kraja pod Poľanou ešte neobišiel známu Čiernohronskú železničku, ktorá je najdlhšia zo štyridsiatich lesných železníc na Slovensku. Kedysi pomáhala zvážať z hôr drevo, dnes lokomotíva vozí turistov na ceste za krásami tamojšej prírody.