"Bratislava nie je v zlej finančnej situácii vzhľadom na majetok, ktorý vlastní. V porovnaní s inými mestami je na tom, aj napriek zadlženosti, dobre," povedal HN vedúci finančného oddelenia bratislavského magistrátu Juraj Bulík.
V miere zadlženosti sa totiž Bratislava môže porovnávať aj s Košicami, jej celková finančná situácia je však odlišná. V auguste 2000 mesto emitovalo komunálne obligácie v hodnote 10,950 mld. jenov, čo v tom čase v prepočte predstavovalo 4,7 mld. Sk. Finančné prostriedky použilo na splatenie vtedy splatných úverov. Vzhľadom na výhodný kurz jenu ku korune, dlh dnes predstavuje 3,95 mld. Sk. Tento úver, ktorý prostredníctvom finančného domu Nomura poskytla Deutsche Bank Luxembourg, je splatný v auguste roku 2003.
Lehota splatnosti sa blíži
Podľa úverovej zmluvy musí Bratislava svoj záväzok vyrovnať jednorazovo. Kde však vezme peniaze?
Súčasné rozhodnutie magistrátu znie -- vytvoriť finančnú rezervu. Z nej by sa financovala aj táto transakcia. Poslanci mestského zastupiteľstva schválili minulý týždeň rozpočet na tento rok, v ktorom sa počíta s výnosmi z predaja majetku vo výške 360 mil. Sk. "Uznesenie mestského zastupiteľstva uložilo použiť všetky prostriedky, ktoré sa predajom nad rámec 360 mil. Sk získajú, práve na zníženie zadlženosti mesta," vysvetľuje Bulík. Mesto hľadá možnosti predať majetok až v hodnote 1,2 mld. Sk.
Do konca tohto roka by teda Bratislava na splátky úverov mohla "ušetriť" približne 1,1 mld. Sk, ak zarátame už jestvujúcich 200 miliónov. "Predpoklady sú reálne, všetko však závisí od vývoja, napríklad vo verejných obchodných súťažiach na predaj majetku," povedal Bulík. Inak povedané -- čím menej majetku mesto predá, tým menej ušetrí. Ak aj mesto tento rok miliardu usporí, do augusta budúceho roka mu budú chýbať približne tri miliardy.
Vydajú ďalšie obligácie?
Prvý úver formou emisie obligácií, ktorý v roku 1995 (ešte za primátorovania Petra Kresánka) tiež realizoval finančný dom Nomura, splatilo mesto práve emisiou z roku 2000. Súčasní poslanci zastupiteľstva neboli veľmi jednotní, nakoniec sa však na ďalšej emisii dohodli. Je teda opäť reálna ďalšia emisia komunálnych obligácií, s ktorou sa však opäť bude musieť vyrovnať už nové zastupiteľstvo? "Ideálne by bolo, keby mesto získalo potrebné množstvo prostriedkov bez potreby úveru. Či sa to podarí, neviem," povedal Bulík.
Okrem tohto úveru má Bratislava už len jeden. Ide o 10,6 mil. eur od Wienerstädtische Allgemeine Versicherung, ktoré sú splatné v auguste 2004. Schválený rozpočet na tento rok neuvažuje o ďalších úveroch. Podľa informácií HN neráta ani s príjmom z 370-miliónovej pohľadávky, ktorú malo mesto v skrachovanej Slovenskej kreditnej banke. Pohľadávka síce vznikla za éry minulého primátora, na návrh súčasného ju však mesto postúpilo teraz už vytunelovaným firmám, takže mesto ju už nemá ako vymôcť.
Bratislava pri svojom tempe bude mať čo predávať ešte približne dva roky. Čo sa však stane potom, to nikto nevie. "Mestá a obce si potom samy neporadia a bude musieť vstúpiť štát. Pokiaľ sa nezmení sústava daňových zákonov tak, aby mestá a obce tak, ako inde vo svete, vyžili z daní a poplatkov, lepšie to nebude," uzavrel Bulík.
StoryEditor