Súčasné jej znenie totiž hovorí, že "výrobky, ktoré pre svoje vlastnosti majú určenú dobu spotreby, nesmú sa uviesť na trh a po uplynutí doby spotreby je predávajúci povinný ich stiahnuť z trhu". To znamená, že takto označené produkty sa nesmú predávať, čo je však nezmysel. Správne malo byť v zákone uvedené, že na trh sa nesmú uvádzať výrobky "po dobe spotreby". Ak by sa teda teraz striktne dodržiaval, obchodníci by museli stiahnuť z pultov až tri štvrtiny všetkého spotrebného tovaru.
Lehota spotreby podľa inšpekcie
Toto zmätočné ustanovenie nebude obchodná inšpekcia pri kontrole predajní brať do úvahy. "Budeme kontrolovať to, či na trhu nie sú výrobky po lehote spotreby," hovorí Ján Sivák zo Slovenskej obchodnej inšpekcie. "Keby sme išli striktne podľa platného ustanovenia, slovenský trh by bol za chvíľu ochromený a zlikvidovaný, lebo by sme mali právo zakázať všetok tovar, ktorý má určenú lehotu spotreby," dodal.
Podľa obchodného riaditeľa bratislavského spotrebného družstva Tibora Taberyho ich obchody naďalej majú na drogériových a kozmetických produktoch uvedenú lehotu spotreby. Pri kozmetike môže mať podobu piktogramu téglika s termínom, dokedy treba produkt po otvorení použiť. Niektorými spornými paragrafmi sa zaoberali aj právnici obchodného reťazca Ahold Retail Slovakia. "Riešili sme ich aj na Zväze obchodu, ktorého sme členom," povedala hovorkyňa siete Diana Chovancová Stanková.
Tieto zmätky spôsobili hlavne poslanci pri schvaľovaní zákona. Prax ukazuje, že "niektoré ustanovenia nie sú vhodne sformulované. Preto sa pripravuje novela", uznáva Michal Servanský z ministerstva hospodárstva.
Kto to zaplatí?
Jedným z ďalších sporných bodov je aj paragraf 18 o reklamovaní tovaru a vybavení reklamácie obchodníkom. "Predávajúci je povinný, ak reklamáciu neuzná do troch pracovných dní, výrobok poslať na vlastné náklady na odborné posúdenie," píše sa v zákone. Podľa Jozefa Orgonáša zo Zväzu obchodu a cestovného ruchu je to však v "kontradikcii" s paragrafom dva. Ten hovorí, že reklamácia je vybavená nielen odovzdaním opraveného výrobku, jeho výmenou, vrátením kúpnej ceny..., ale aj "odôvodneným zamietnutím" obchodníkom. Zväz obchodu bude preto trvať na spresnení. Ak obchodník reklamáciu zamietne, ale kupujúci trvá na odbornom posúdení výrobku, "bolo by korektné, aby náklady za vyhotovenie posudku zaplatil ten, v koho neprospech budú jeho závery", dodal Orgonáš.
Novela zákona, ktorý bol už jedenásťkrát menený, sa dostane do legislatívneho procesu v septembri.
Predpokladané zmeny pri ďalšej novele zákona o ochrane spotrebiteľa
- zmeniť sa majú sporné ustanovenia o lehote spotreby výrobkov
- spresniť a zosúladiť paragrafy o vybavovaní reklamácií
- vysvetliť pojem "konečná cena", o ktorej musí byť spotrebiteľ informovaný
- spresniť ustanovenie o zreteľnom označení predávajúcich (aby sa zreteľne líšili od zákazníkov)
- obchodníkom zakázať meniť informácie o produkte poskytnuté výrobcami (napríklad účel a spôsob použitia výrobku a pod.)
- spresniť kompetencie orgánov dozoru pri nariadení stiahnuť z trhu nebezpečné výrobky