Výsledok sa nedostavil ani teraz. Americké burzy stratili v priemere dve percentá, európske tri a Ázia hlásila mínus tri až päť percent. Dolár sa oproti euru prepadol na ďalšie historické minimum – kurz dosiahol 1,59. Nervozitu bolo cítiť najmä v západnej Európe, ktorá sa obáva americkej „infekcie,“ no kroky Fedu poslali do červených čísel napríklad aj pražskú burzu. Tá zatvárala so stratou 2,5 percenta. Fed pritom podobné opatrenia naposledy prijal v 30. rokoch počas Veľkej hospodárskej krízy, ktorá sa z Wall Streetu rozšírila po celom svete (vrátane Československa) a kruto zasiahla najmä priemysel a agrosektor.
Americký prezident George W. Bush včera priznal, že „americká ekonomika sa nachádza v náročnej situácii“, zatiaľ čo mnohí ekonómovia už namiesto hrozby krízy otvorene hovoria o kríze. Predchodca Bena Bernankeho v kresle šéfa Fedu, Alan Greenspan, je ešte pesimistickejší. Vyhlásil, že kríza je najhoršia od druhej svetovej vojny, a že „zanechá veľa obetí“.
V tých istých chvíľach si dôsledky hypotekárnej krízy vyžiadali ďalšiu obeť: Investičná banka Bear Stearns stratila za deň polovicu svojej hodnoty, a tak ju musel kúpiť konkurenčný JP Morgan.
To všetko v čase, keď sa Ben Bernanke ako predstaviteľ nezávislej inštitúcie dostáva pod politický tlak. Správnosť jeho krokov nedávno spochybnil republikánsky kandidát na prezidenta John McCain.
Slovenskí analytici sa zhodujú, že americká kríza by nás zatiaľ priamo zasiahnuť nemala. Môžeme ju však pocítiť napríklad na čerpacích staniciach: Ropa sa pod vplyvom špekulatívnych obchodov a slabého dolára dostáva na nové maximá, čo tlačí hore aj ceny benzínov a nafty. Ďalšie vplyvy môžu byť nepriame. Napríklad, ak by sa oslabil rast v eurozóne, stratili by sme významnú časť zahraničného obchodu napriek tomu, že priamo s USA si Slovensko tovary príliš nevymieňa.
| | Viac o téme nájdete v utorňajších Hospodárskych novinách. |