Študoval na Harvarde, radil exministrovi Miklošovi a dnes spája partnerov budujúcich znalostnú ekonomiku. Získavanie skúseností zvonka pomôže aj Oravcom prilákať turistov, hovorí dolnokubínsky rodák Martin Bruncko.
Aké spomínate na svoje detstvo v rodnom regióne?
Na Orave som prežil svojich prvých osemnásť rokov a dá sa povedať, že som mal v detstve dva úplne odlišné svety. Cez týždeň som vyrastal na novom sídlisku v Dolnom Kubíne, kde sme sa hrávali v rúrach a medzi panelmi a mama ma vždy odtiaľ s hrôzou vyháňala, aby nás to neprivalilo. To bolo také "petržalské“ detstvo. Víkendy a prázdniny boli zase typicky dedinské, so všetkým, čo k tomu patrí. Jedni starí rodičia žili v Jasenovej, malebnej dedinke na pomedzí Oravy a Liptova. Leží pod Chočom, ktorý bol vyobrazený aj na poslednej československej desaťkorune spolu s Hviezdoslavom. Je tam naozaj nádherne. Druhí bývali v dedinke Istebné, kde komunisti postavili obrovskú fabriku na spracovanie železnej rudy. Na jednej strane vyriešili problémy s nezamestnanosťou, ale dodnes si s úsmevom spomínam na žltohnedý sneh hneď oproti záhradkárskej osade pod komínmi fabriky, kde mala úžasnú záhradku aj moja stará mama.
Aké sú špecifiká obyvateľov Oravy?
Nemyslím si, že by Oravci boli odlišní od obyvateľov iných častí Slovenska. Čo sa týka samotnej Oravy, rozdiely sú skôr medzi obyvateľmi miest a dedín. Ja som v Kubíne vyrastal na MTV a nikdy sme s mojimi spolužiakmi nemali pocit, že by sme žili na konci sveta. Naproti tomu, v odľahlých dedinách sú mnohí ľudia aj dnes dosť konzervatívni. Je množstvo dedín, kde ešte stále existujú oravské zvyklosti a jazyk. Jedna moja stará mama pochádzala z Oravskej Lesnej. Keď sme tam s ňou cez leto chodievali, spočiatku som miestnym chlapcom vôbec nerozumel - ich nárečie bolo bližšie poľštine ako slovenčine. Veľa nám napovie aj voličské správanie - je to tradičná bašta SNS a KDH, čo vypovedá o silnej tradičnosti hlavne katolíckych dedín na severe regiónu.
V osemnástich rokoch ste odišli študovať na prestížne americké univerzity. Sú všetci Oravci takí ambiciózni a úspešní?
Je pravdou, že podozrivo veľa slovenských intelektuálov vyšlo z Dolnej Oravy. Najlepší slovenský básnik Pavol Országh Hviezdoslav aj autor slovenskej hymny Janko Matuška. Jeden z najlepších slovenských prozaikov Martin Kukučín z Jasenovej je dokonca moja vzdialená rodina, aj keď v Jasenovej sú prakticky rodina všetci. Z mladších rodákov by som spomenul Tea Herkela Florina, výborného moderného poeta. Neviem, čím to je, že Orava je plodná pôda pre intelektuálov. Možno je to tou drsnou prírodou. Ale aby som bol trochu seriózny. V mojom prípade išlo o to, že som navštevoval gymnázium, na ktoré sa pedagógom podarilo dotiahnuť zahraničných lektorov. Doobeda sme sa s nimi učili angličtinu v škole a večer sme si ju s nimi ďalej vylepšovali na pive. A od druhého ročníka som vypisoval listy na všetky možné nadácie a americké univerzity, a tak som nakoniec získal vzdelanie na Stanforde a potom aj Harvarde.
Aj keď dnes už na Orave nežijete, určite sa tam pravidelne vraciate. Ako hodnotíte vývoj regiónu?
Na Oravu sa vraciam síce čoraz menej, ale čím ďalej, tým radšej. Kraj mi pripadá stále krajší a krajší. Musím povedať, že ho dosť zhumpľovali komunisti, ale aj to sa začína postupne meniť. Ako kraj bohatne, ľudia si dávajú čoraz viac záležať, ako tá ich dedinka alebo mestečko vyzerá. Dnes keď prídete do Jasenovej, máte pocit, že ste v Rakúsku: po celej dĺžke miestneho potoka nájdete plot s kovanými lampami a muškátmi, nádherný park so sochou Kukučína a v noci vysvietený kostol. Myslím, že sa tu prejavili pozitívne efekty závisti a súťaživosti. Keď si prvý z obyvateľov krásne zrekonštruoval fasádu, o chvíľu ho nasledovali ďalší. A rozvoj vidno aj vo všetkých okolitých dedinkách.
O Orave sa dlho hovorilo ako o jednom z najchudobnejších regiónov. Dnes možno na každom kroku vidieť cedule s ponukou voľných izieb a podobne. Pomáha Orave cestovný ruch?
Áno, takéto priváty už fungujú veľmi dlho. Na severe sú Roháče, kde je skutočne krásna príroda priťahujúca turistov. Nikdy som nemal pocit, že by Orava bola chudobný región, napriek tomu, že som bol z obyčajnej rodiny. V 90. rokoch tu bola dosť vysoká nezamestnanosť, ale dnes už ekonomická úroveň opäť stúpa. Ľudia, ktorí si chcú nájsť prácu, majú možnosť. Otec celý život učil na učňovke. Hovorí, že dnes už samotné firmy chodia k nim na školu hľadať vyškolených pracovníkov. Mnohí absolventi sú ale vraj, žiaľ, tak rozmaznaní, že radšej zostanú na podpore, ako by sa zamestnali.
Kvalita služieb však stále pokrivkáva. Čo sa s tým dá robiť do budúcnosti?
Čo sa týka ubytovania, neviem to veľmi posúdiť. Čo sa týka reštauračných zariadení, závisí to od miesta. Hneď vedľa nás na dedine je malá reštaurácia, kam som za posledných desať rokov zobral množstvo kamarátov. Všetci hovoria, že kvalita služieb a úctivosť je tu ešte na vyššej úrovni ako niekde v Bratislave. Samozrejme, existuje aj veľa zariadení, kde sú služby naozaj biedne, ale tých s dobrým servisom stále pribúda. Pomáha tomu prirodzená konkurencia aj naberanie zážitkov a skúseností poskytovateľov v zahraničí. Darmo budete majiteľovi apartmánu či reštaurácie vysvetľovať, ako sa má správať k hosťom, keď jediné miesto, kde kedy bol, bola Makarská riviéra, kde sa miestny majiteľ naňho pozeral takisto, slušne povedané, so zmraštenou tvárou. Ľudia však začínajú čoraz viac cestovať a na miestach, ako sú napríklad rakúske Alpy, postupne zisťujú, ako by mali služby naozaj fungovať.
Kam sa chodíte lyžovať?
Priznám sa, že v tomto som taký odrodilec. Celé detstvo som lyžoval na Kubínskej holi, kam sme chodili každú sobotu a nedeľu v sezóne. Ako som však začal chodiť lyžovať do Rakúska, na oravské či celkovo slovenské zjazdovky už veľmi nechodím. Z dvoch dôvodov, jedným je pomer ceny a kvality, ktorý je stále veľmi slabý v porovnaní s Rakúskom. Druhý dôvod je, že som dosť športový lyžiar a na Slovensku nie sú na tento typ lyžovania veľmi vhodné podmienky. V Alpách je bežný vertikálny previs tisíc metrov a viac, na Slovensku hádam také zjazdovky ani nie sú, a navyše, pol dňa čakáte v radoch na vlek. Výnimkou je snáď Malá Lúčivná na Orave, o ktorej možno veľa ľudí nevie. Je to krásna, dlhá strmá zjazdovka. Problém však je, že sa tam posledných pätnásť rokov veľmi neinvestovalo, takže je v dosť zlom stave. No na rodinnú lyžovačku sú napríklad Roháče veľmi dobré.
Akí turisti najčastejšie Oravu navštevujú a čo ich môže pritiahnuť?
Región je veľmi populárny najmä u poľských turistov. Čo môže dlhodobo pritiahnuť návštevníkov, je "umelá vidiecka autenticita“. Turisti v zahraničí sú dnes ochotní platiť obrovské peniaze za luxusné ubytovanie v "autentických“ dreveniciach, takpovediac s kamennými umývadlami a slamenými matracmi, či už v starých alebo novovybudovaných. Musia k nim byť však k dispozícii aj super kvalitné služby. Oravský región, ktorý je naozaj krásny, na tom môže veľmi pekne zbohatnúť.
V minulosti ste pôsobili ako poradca exministra financií. Ako môže rozvoju regiónu pomôcť štát?
Najhorší možný spôsob je vyberať podnikateľov, ktorým štát pomôže, na konkrétne komerčné projekty. Pri úrovni skorumpovanosti nášho štátu dnes väčšinou nevyhrávajú ľudia s najlepšími projektmi, ale najlepšími kontaktmi. To likviduje akúkoľvek férovosť v podnikaní. Štát by mal zohrávať rolu v investíciách do infraštruktúry, ktoré nemôžu zvládať podnikatelia. Prvou oblasťou sú dopravné spojenia, ktoré sú na Orave dosť zlé. Dlhodobo sa hovorí o budovaní obchádzok dedín. Ťažko môžete niekoho lákať na ubytovanie v drevenici, ktorá stojí priamo pred hlavným ťahom na Poľsko. Ďalej by sa štát mohol postarať o odstránenie záťaží komunizmu, ako sú chátrajúce staré panelové búdy a nevyužívané priestory, ktoré špatia okolie. Tretia vec je kultúrna infraštruktúra, ako napríklad turistické chodníky alebo hrady, ktoré ťažko môže ziskovo prevádzkovať a udržiavať súkromný sektor.
| Tri Naj... Martina Bruncka Oravský hrad Skanzen Oravskej dediny Oravské korbáčiky |