Tieto zariadenia si pritom nestihli vygenerovať dostatok peňazí vo fonde na likvidáciu. Ten bol zavedený pomerne neskoro, v 90. rokoch, a dnes jeho schodok dosahuje približne 15 miliárd korún. Vo vyšších cenách za elektrinu sa na to vyzbierajú všetci spotrebitelia.
Drahá havária
Väčšina peňazí pôjde na likvidáciu elektrárne A1, ktorej päťročné fungovanie sa skončilo v roku 1977 haváriou. Náklady na jej odstránenie je dnes ťažké odhadnúť. "Vždy sa dá očakávať nejaké prekvapenie. Likvidácia bude určite drahšia ako 20 miliárd korún," hovorí predsedníčka úradu Marta Žiaková. Dva bloky elektrárne V1 budú z hľadiska odstavovania o niečo lacnejšie, mali by vyjsť na 16 miliárd. Je to tým, že nehavarovali a personálna základňa, ktorá elektráreň dôverne pozná, je oveľa väčšia ako pri A1.
Sledovať bezpečnosť pri demontáži zariadení je jednou z hlavných úloh úradu popri kontrole existujúcich jadrových elektrární, úložísk jadrového odpadu a iných zariadení operujúcich s rádioaktívnym materiálom. Napriek tomu, že elektrárne vlani menili majiteľa a prvý blok elektrárne V2 ukončil svoju činnosť, kontrolóri veľa pochybení nezistili. Udelili len jednu pokutu vo výške 300-tisíc korún. Dostali ju Slovenské elektrárne za prevádzku elektrárne V2 v Jaslovských Bohuniciach. "Udelili sme ju v decembri pre nedodržanie poriadku technických priestorov," hovorí Žiaková.
Platiť budú kontrolovaní
Určitým rizikom pre kontrolu bezpečnosti môžu byť platy pracovníkov dozorného úradu. "Finančné ohodnotenie je v porovnaní so zamestnancami na jadrové zariadenia podstatne nižšie," pripustila Žiaková. Úrad chce tomu zabrániť zmenou financovania. Dosiaľ berie peniaze len zo štátneho rozpočtu. Od budúceho roka by mal hospodáriť približne s dvojnásobkom peňazí, ktoré budú pochádzať od kontrolovaných subjektov. Na úrade prípadný konflikt záujmov odmietajú. "Poplatky sa budú odvádzať do štátneho rozpočtu. Je to pod kontrolou parlamentu," hovorí Peter Uhrík z úradu.
Vydržia milión rokov
Podľa údajov od jadrových kontrolórov môžu obyvatelia v blízkosti slovenských nukleárnych elektrární pokojne spávať. Pravdepodobnosť výbuchu je malá a bezpečnosť jadrových elektrární sa neustále zvyšuje. Najbezpečnejšie by mali byť pripravovaný 3. a 4. blok v Mochovciach. Dnes najbezpečnejšími sú dva fungujúce bloky v Mochovciach zo začiatku 90. rokov, kde je pravdepodobnosť veľkej nehody raz za milión rokov. Horšie je to v Bohuniciach. Tunajšie bloky sú desaťkrát menej bezpečné, vážna nehoda by sa tu podľa prepočtov jadrových kontrolórov mala stať každých stotisíc rokov.