Keby boli chotáre našich obcí upravené tak, ako má exminister pôdohospodárstva Pavel Koncoš svoju záhradu a dvor, náš vidiek by vyzeral inak. Vykosený trávnik, bazén, altánok, včelín... Všade čisto a poriadok. V tomto príjemnom, no bez prepychu udržiavanom prostredí jeho rodičovského domu, sme sa stretli s Pavlom Koncošom. V prvej Dzurindovej vláde (pravo-ľavej, zloženej z SDĽ, SOP, SMK a SDK), bol ministrom pôdohospodárstva za Stranu demokratickej ľavice. Ušla sa mu vtedy prezývka -- vidiečan, ktorý sa dal na veľkú politiku.
Na svoje vidiecke korene vždy bol a dodnes je hrdý. Neraz to potvrdil "zemitým" humorom. Keď v roku 1999 vzbĺkli vo vláde medzi SDĽ a SMK spory o pôdu neznámych vlastníkov, preslávil sa aforizmom: "Pôda je ako žena. Musí patriť tomu, kto ju obrába." Ženské mimovládne organizácie mu odpovedali bonmotom. Prejavili mu "vďačnosť", lebo tým "zavádza poriadok do života nežného pohlavia".
Na starosti a "odreniny" z politického ringu dokázal zabudnúť pri svojich včelách. V záhrade mal však len päť úľov. Na viac neostával čas. Lebo z domu v Rimavskej Píle, či z bytovky v Hnúšti, chodil do Bratislavy na týždňovky. Keď rozpráva o včelách, usmeje sa a nerozpakuje sa označiť za "včelárskeho maloroľníka".
Nezabezpečený minister
Po odchode z ministerstva a z funkcie predsedu SDĽ, ktorá v parlamentných voľbách 2002 prepadla, začal Koncoš riešiť svoju budúcnosť až následne. "Nemal som žiadny ,podniček´, v ktorom by som sa zamestnal. Ako minister som si ho pozabudol zabezpečiť," hovorí so sebairóniou. Až o niekoľko týždňov si založil živnosť a poradenskú agentúru. Začal pomáhať poľnohospodárom a potravinárom. Najmä formou poradenstva.
Dva a pol roka bol národným koordinátorom pre Slovensko pri príprave projektu Európskej komisie, ktorý riešil elektronické podávanie žiadostí na dotácie. "Projekt sme úspešne skončili. Využívajú ho v krajinách V 4," povedal Koncoš.
Niekoľko mesiacov bol aj predsedom družstva v Dobrej Nive pri Zvolene. Ale členovia vedenia mu "akosi zabudli pred nástupom povedať, že je podaný návrh na konkurz". Hospodársky výsledok sa mu podarilo zlepšiť o 50 miliónov korún, ale nestačilo to. "Hoci som okrem korupcie, ktorú nemám v povahe, využil všetky dostupné možnosti a kontakty." Je spoluvlastníkom firmy na výrobu hotových chladených a mrazených jedál.
Lenin aj Biblia
Hoci pracuje ako živnostník, svoje sociálne cítenie netají. Na jednej z poličiek bohatej knižnice má aj knižku s portrétom V. I. Lenina. "Ale mám tu aj Bibliu," reaguje Koncoš. Lenina považuje za predstaviteľa ideológie, ktorá dala zbedačenému Rusku nádej. "Doteraz som však celkom nepochopil smutný exces -- prečo vyvraždili cársku rodinu Romanovcov!" Aj kresťanstvo je podľa neho pre mnohých nádejou. Hoci ho tiež deformovali a s pravým kresťanstvom nemalo často nič spoločné.
V slovenskej politike mu chýba úprimnosť a pravdivosť. Teda "ľudská tvár", o akú sa pokúsil v roku 1968 Alexander Dubček. "Ak hovorím, že som socialista, nemám na mysli náš socializmus, ale socializmus škandinávskeho typu."
Koncoš je členom občianskeho združenia Liga národnej a sociálnej záchrany Slovenska. "Spolupracujeme s niektorými politickými stranami v upevňovaní ekonomickej pozície Slovenska a národného povedomia."
Ľavica a revolúcia
Exminister sleduje prácu ľavicovej vlády. Podporoval zlúčenie SDĽ so Smerom. "Hoci som presvedčený socialista, asi ťažko by som hľadal miesto v strane Roberta Fica. A možno by o mňa ani nemali záujem." Voči Ficovi však necíti antipatie. Myslí si, že ako ľavicový politik "robí, čo môže". Jeho stranu však "považujem za politický košiar ľudí s rozličnými záujmami. Niet sa čo čudovať, lebo ľavicová politika v Európskej únii tápe a nemá jasno v smerovaní spoločnosti".
V Smere je podľa Koncoša viac prúdov, čo Ficovi môže spôsobiť problémy. "Sú v ňom politici, ktorí netušili, že raz sa ako strana tretej cesty stanú sociálnymi demokratmi."
Koncoš verí, že Latinská Amerika "výrazne prispeje k ľavicovej orientácii svetovej politiky a kubánsky socializmus sa skultivuje. Ak vznikne svetová revolúcia, tak asi tam".
Včely ho upokoja
Dnes má Koncoš dvakrát viac včelých úľov ako keď bol ministrom. Medom zásobuje rodinu a príležitostne obdaruje priateľov a známych. "Občas dám z neho aj susedom. Ako bolestné za to, že včely v nich sem-tam nechajú žihadlo."
O návrate do politiky, v ktorej bol desať rokov, neuvažuje. Obrala ho o ilúzie. Keď "rozjíma, dôjde až tak ďaleko, že stráca nádej v dnešného človeka". Sám seba sa pýta, či ľudstvo dokáže prekonať sebectvo. Lebo s rozvojom materializmu sa vytratila solidarita. "Veľmi často sa tým zožieram. Potom sa však vrátim k včelám, medzi ktorými nájdem v duši pokoj."
Ani keby bol z Detvy...
"Pán Koncoš bol dosť tvrdohlavý," spomína si na svojho koaličného partnera vtedajší predseda SMK Béla Bugár. "A aby som pravdu povedal, nechcel dodržiavať dohody." Bugár to dokumentuje sporom medzi SDĽ a SMK o post šéfa Slovenského pozemkového fondu. "Vtedy povedal, a to ho citujem, že šéfom nebude Maďar, ani keby bol z Detvy." Koncoš sa však bránil tým, že nemá nič proti Maďarom, veď doma má svokru maďarskej národnosti. Nesúhlasil však s kandidátom na tento post, ktorého presadzovala SMK.
Pavel Koncoš
-- Narodil sa 28. septembra 1947 v Rimavskej Píle
-- Vyštudoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre
-- 1966 až 1972 hlavný ekonóm Plemenárskeho podniku v Rimavskej Sobote
-- 1973 až 1979 predseda JRD Klenovec, potom predseda Okresného roľníckeho družstevného zväzu v Rimavskej Sobote a podpredseda Zväzu poľnohospodárskych družstiev Slovenska
-- V roku 1991 ho zvolili za prezidenta Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej únie
-- Od roku 1992 poslanec Slovenskej národnej rady za SDĽ, neskôr poslanec Národnej rady SR
-- Od marca do novembra 1994 minister pôdohospodárstva
-- 1998 až 2002 druhýkrát minister pôdohospodárstva
-- Od novembra 2001 do septembra 2002 predseda SDĽ
-- Po odchode z politiky sa venuje agrárnemu poradenstvu. Asi rok bol predsedom družstva Dobrá Niva
vy