Ministerstvo financií má v najbližších týždňoch navrhnúť cenový strop pre ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), ktorá zahŕňa úplné náklady na úver - úroky aj poplatky - no zatiaľ nevie ako. A to aj napriek tomu, že podklady o priemernej RPMN od vyše 60 bankových aj nebankových inštitúcií už centrálna banka zozbierala a zverejnila. Zavedenie stropu totiž môže úvery paradoxne predražiť, alebo zlacniť až do takej miery, že by časť z nich úplne zmizla z trhu. Úrokové stropy by pritom mali začať platiť už v júli tohto roka.
Priepastné rozdiely
Povinnosť uviesť celkové náklady na pôžičku ešte pred podpísaním zmluvy majú finančné spoločnosti od januára tohto roka. Analytik Symsite Research Vladimír Dohnal takýto krok víta, no tvrdí, že ľuďom to v obozretnosti pred úžerníckymi pôžičkami nepomohlo. "V tej chvíli ich zaujíma len to, či dostanú úver a aká vysoká bude splátka, všetko ostatné je pre nich byrokracia," myslí si.
Prieskum medzi bankovými a nebankovými spoločnosťami poskytujúcimi pôžičky ukázal obrovský rozdiel medzi ich produktmi. "V niektorých prípadoch boli pre nás čísla prekvapujúce, v niektorých sme to očakávali," povedal hovorca ministerstva financií Miroslav Šmál.
Najlacnejšou pôžičkou bol v prvom štvrťroku spotrebiteľský úver s ručením alebo lízing nad 200-tisíc korún splatný viac ako päť rokov. Priemerná RPMN tu dosiahla 7,74 percenta. Naopak, najvyššia priemerná RPMN, vyše 405 percent, bola pri spotrebiteľskom úvere bez ručenia od 50- do 200-tisíc so splatnosťou do pol roka. Úvery s takouto mierou nákladov poskytli finančné inštitúcie v relatívne malom objeme, menej než dva milióny korún dohromady.
Zlé riešenia
Ministerstvo financií pôvodne chcelo stanoviť strop pre úroky na dvojnásobok priemernej RPMN pre daný typ úveru. To by však znamenalo, že dovolí vyšplhať sa celkovým nákladom na pôžičku až do výšky osemsto percent. "Príliš vysoko stanovený strop vytláča hore ceny všetkých úverov a pôsobí ako umelá sadzba na trhu, ku ktorej sa postupne približujú všetci poskytovatelia," vysvetľuje nevýhody takéhoto úrokového stropu Michal Dyttert z Provident Financial.
Keďže zámerom vlády je obmedziť vysoké náklady na pôžičky, od dvojnásobného stropu pravdepodobne upustí. "Pravdepodobne to nebude násobok, ale nejaké percento z priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov," hovorí Šmál. To by však znamenalo, že sa o rovnaké percento znížia aj tie RPMN, ktoré sú momentálne na trhu najnižšie.
Banky s takýmto variantom nie sú celkom spokojné. Podľa výkonného riaditeľa Slovenskej bankovej asociácie Ladislava Unčovského by z trhu úplne zmizli určité typy úverov. "Aj ten najrizikovejší klient s najkratšou lehotou splatnosti dostane v banke maximálnu RPMN do dvadsať percent, to nie je úžera, to je dané trhom," vysvetľuje Unčovský.
Viacero koeficientov
Ministerstvo financií sa preto pohráva s myšlienkou, že stanoví pre úrokový strop viacero koeficientov. Nebanky navrhujú, aby sa určili podľa jednotlivých trhov a produktových radov. Podľa Provident Financial totiž nemá zmysel porovnávať RPMN bankových a nebankových produktov. "Bankový trh, lízingový trh, splátkový predaj, nebankové pôžičky by mali mať svoje individuálne kategórie a v ich rámci je potom možné porovnanie jednotlivých úrokových produktov," hovorí Dyttert.
Banky tvrdia opak. "To je akoby niekto mohol ísť po ceste šesťdesiatkou a niekto stovkou," nesúhlasí Unčovský. Koeficienty by sa podľa neho nemali stanoviť v závislosti od subjektu, ktorý pôžičku poskytuje, ale v závislosti od typu úveru.
Na počte a spôsobe výpočtu úrokových stropov sa musí ministerstvo financií dohodnúť s ministerstvom spravodlivosti a Národnou bankou Slovenska v najbližších týždňoch. Mali by totiž platiť od júla tohto roka.
Zlacnejú pôžičky?
Banky, nebanky aj analytici od začiatku pochybujú o pozitívnom efekte stanovenia administratívnej hranice medzi pôžičkou, ktorá je ešte prípustná, a medzi takou, ktorá je už úžernícka. Pôvodne so stropom nesúhlasilo ani gestorské ministerstvo financií, no nakoniec ho v parlamente do zákona dostalo pozmeňovacím návrhom ĽS-HZDS.
Dohnal tvrdí, že akákoľvek regulácia na trhu je nerozumná. "Skúsenosti zo západnej Európy aj z Japonska ukazujú, že to najviac poškodí tých, ktorých to má chrániť, nízkopríjmových spotrebiteľov," povedal Dohnal. Najlepšou službou štátu pre ľudí by podľa nebankových spoločností bola v tomto smere podpora konkurencie, ktorá jediná dokáže poskytnúť čo najlepšie služby za čo najnižšie ceny.
"Zavedenie stropu značnej časti občanov so stredným a nižším príjmom znemožní zobrať si úver od legálnej spoločnosti, a tým podporí šedú a čiernu ekonomiku a oslabí hospodársky rast," argumentuje Dyttert z Provident Financial. Časť poskytovateľov pravdepodobne z trhu odíde, časť možno zlacnie úvery, no výrazne sprísni sankcie. Aj banky hovoria o rozšírení nelegálnych úverov po zavedení stropu. "Tam, kde sa to zaviedlo, spustil sa illegal lending, tzv. úžernícke listiny," povedal Unčovský. Zároveň však dodal, že 400-percentná miera nákladov na úver je podľa Slovenskej bankovej asociácie šialená a je potrebné s tým niečo urobiť.
Hovorca ministerstva spravodlivosti Michal Jurči ubezpečuje, že určite prijmú také riešenie, ktoré bude v súlade s európskymi štandardmi a najlepšie pre spotrebiteľa. Vývoj RPMN na trhu bude Národná banka sledovať aj naďalej. Údaje za druhý štvrťrok zverejní v júli.
Čo je ročná percentuálna miera nákladov
RPMN je ukazovateľ, ktorý odzrkadľuje skutočnú cenu úveru. Je vyjadrený v percentách a okrem úrokovej miery zahŕňa aj ostatné jednorazové alebo pravidelné náklady, ktoré súvisia bezprostredne s poskytnutým úverom a sú priamym príjmom finančnej inštitúcie. (Zdroj: Slovenská banková asociácia)
| Pre zväčšenie kliknite na obrázok |