"Trh začína byť nasýtený," povedal Petrík. Tento fakt potvrdzujú aj štatistiky ministerstva financií, ktoré hovoria, že ku koncu tohtoročného prvého kvartálu bolo na Slovensku vo fáze sporenia viac ako milión zmlúv o stavebnom sporení. Ďalším faktorom sú podľa Petríka neustále legislatívne zmeny. Prepad v počte uzatvorených zmlúv napríklad kopíruje situáciu, ku ktorej došlo pri prvom veľkom zásahu do stavebného sporenia v roku 1997. Vtedy štát znížil percentuálne vymedzenie štátnej prémie zo 40 na 30 percent pri zachovaní jej maximálnej výšky šesťtisíc korún. Práve týmto klientom sa v tomto roku končia zmluvy, pričom vtedajší prepad v ich počte negatívne vplýva na dnešnú situáciu. "Spôsobuje to, že z uvedeného slabého ročníka je aj menej klientov, ktorí by chceli šesťročný cyklus sporenia zopakovať," povedal Petrík. Ako uviedla Marta Krejcarová z marketingového oddelenia finančnej skupiny ČSOB, nižší záujem o stavebné sporenie môže byť ovplyvnený aj väčšou dostupnosťou spotrebných a hypotekárnych úverov, ako aj znížením voľných zdrojov obyvateľov.
Sporiteľne však napriek všetkému zostávajú čiastočne optimistické. V máji sa podarilo medziročný prepad takmer vyrovnať Prvej stavebnej sporiteľni, ktorá v tom období prišla s novou akčnou ponukou. Nový prílev klientov v súvislosti so zavedením inovovaných produktov očakáva aj Stavebná sporiteľňa VÚB Wüstenrot a ČSOB stavebná sporiteľňa. K prelomu doterajšieho vývoja môže prispieť tiež júnové pripisovanie štátnej prémie. Tradične by mali pribudnúť noví klienti, ktorí chcú zo stavebného sporenia získať v danom roku čo najviac štátnych peňazí a uzatváranie zmlúv si nechávajú na poslednú chvíľu.
Výkyvy už nehrozia, zvykli sme si
Zmeny, ktoré budú platiť v stavebnom sporení od júla tohto roka, by podľa stavebných sporiteľní nemali mať väčší vplyv na ďalší pokles záujmu o stavebné sporenie. K tým hlavným patrí to, že poplatok za uzatvorenie zmluvy sa nebude môcť zaratúvať do vkladov a sprísnia sa podmienky na spájanie a prevody zmlúv. Štát zároveň prestane sporiteľniam regulovať maržu, teda rozdiel medzi úročením vkladov a sadzbou stavebného úveru. Veľký vplyv by podľa sporiteľní už nemalo mať ani zníženie percentuálneho vymedzenia štátnej prémie od budúceho roku z 20 na 15 percent. "Slovenskí klienti sú už zvyknutí na zmeny. Nevyburcuje ich to ako v ČR, kde ide o prvú zásadnú zmenu vo viac než desaťročnej histórii stavebného sporenia," hovorí Petrík. Predstavitelia Prvej stavebnej sporiteľne dokonca zmenu v štátnej prémii, ak by bola zachovaná jej absolútna maximálna hodnota tritisíc korún, považujú za motiváciu občanov, aby sporili. Od budúceho roka totiž bude nutné na získanie maximálnej prémie vložiť na účet stavebného sporenia namiesto terajších 15- až 20-tisíc korún.| Prírastky nových klientov stavebných sporiteľní | |
| (január až máj) | |
| 2001 | 127 487 |
| 2002 | 153 745 |
| 2003 | 83 002 |
| Zdroj: VÚB Wüstenrot | |