V minulosti sa medzi podnikateľmi o možnostiach podpory vývozu zo strany štátu veľa nevedelo. Exportno-importná banka Slovenskej republiky je inštitúciou, ktorá má túto činnosť v popise práce. Dostať EXIMBANKU do povedomia podnikateľskej sféry si predsavzal jej generálny riaditeľ Igor Lichnovský.
Čo Eximbanka robí, čo by mala robiť a čo by podľa vás mohla robiť?
Eximbanka podporuje slovenských vývozcov. Podľa mňa sa príliš orientuje na krajiny OECD a Európskej únie. Z hľadiska štandardnosti sú to dobré krajiny, ale inštitúcia takéhoto typu by sa mala vo väčšej miere orientovať na podporu exportu do krajín s vyšším potenciálom rastu. Ten však na druhej strane obsahuje aj vyššie riziko.
Sú podmienky na fungovanie banky optimálne? Čo im k tomu chýba?
Banka má v zásade dobré podmienky. Osobne si myslím, že by sa mala viac sústrediť na využitie vnútorného potenciálu.
Ako je na tom slovenská Eximbanka v porovnaní s podmienkami s podobnými inštitúciami v zahraničí?
V princípe sú porovnateľné, aj keď produktová báza je rozdielna. Trend smerovania je dobrý. Aby sme sa čo najviac priblížili k podmienkam v zahraničí, v súčasnosti sa ho snažíme čiastočne aktualizovať prostredníctvom novelizácie zákona o Eximbanke.
Vymieňate si skúsenosti s inými proexportne orientovanými bankami?
Veľmi dobrú spoluprácu máme v rámci OECD a Európskej únie. Čo sa týka poisťovacích aktivít, sme členmi Bernskej únie, Pražského klubu, združení exportných poisťovní, v rámci ktorých si vymieňame skúsenosti a informácie.
Odkiaľ čerpáte inšpirácie pri tvorbe nových produktov a ako často vznikajú nové produkty?
Ročne vzniknú dva až tri nové produkty. Inšpirovať sa necháme vývojom v zahraničí, čo tvorí približne 40 až 50 percent, zvyšok tvoria požiadavky našich exportérov.
Odkiaľ čerpá Eximbanka peniaze?
Banka hospodári v prvom rade s vlastnými zdrojmi. Ďalšie zdroje získavame na komerčnej báze na finančných trhoch.
Spolupracujete s komerčnými bankami, resp. poisťovňami?
Spolupracujeme so všetkými komerčnými bankami. Vzhľadom na to, že slovenský trh je malý, firmy si čoraz viac uvedomujú, že tento priestor je pre nich obmedzený. Pokiaľ chcú ďalej rásť, musia ísť na zahraničné trhy. Hľadajú možnosti financovania na tretích trhoch. Tu si aj komerčné banky uvedomujú, že Eximbanka v tejto oblasti môže zohrať pozitívnu úlohu svojimi bankovými alebo poistnými produktmi. Takisto komunikujeme s poisťovňami na trhu. Niektoré naše produkty sú komplementárne k tým, ktoré ponúkajú komerčné banky a úverové poisťovne. Sme navyše schopní poistiť aj takzvané neobchodovateľné riziko, ktoré sa nedá zaistiť a komerčné banky a úverové poisťovne v tomto smere nemajú taký priestor na pokrytie týchto rizík.
Aký je dopyt po vašich službách vo vzťahu k ponuke?
Súčasťou určitej kritiky toho, čo sa tu udialo pred naším príchodom, je, že Eximbanka bola takpovediac neviditeľná. Málo spoločností o nej vedelo a ak aj áno, nepoznali jej portfólio produktov a nevedeli, čo je schopná robiť. Komunikácia, ako aj celý marketing musia byť omnoho intenzívnejšie, pretože Eximbanka má naozaj čo ponúknuť. Myšlienka sama osebe je dobrá, len sa musíme sa snažiť, aby ľudia o nás vedeli a začali využívať vo väčšej miere produkty Eximbanky.
Minulý rok ste predstavili novú stratégiu. V čom sa líši od tej predchádzajúcej?
Máme záujem sústrediť sa viac na teritóriá s vysokým potenciálom rastu, ako sú krajiny bývalého Spoločenstva nezávislých štátov, Čína, Indonézia, juhovýchodná Ázia, severná Afrika či Južná Amerika. Teritóriá, kde tie podmienky nie sú až také jednoduché tak z komerčného, tak aj z bankovo-poisťovacieho hľadiska. Čo sa týka komoditnej štruktúry, chceme, aby banka prešla od operatívne jednoduchého krátkodobého financovania k strednodobému a dlhodobému financovaniu projektov a investícií do zahraničia. Veľký dôraz budeme klásť na malé a stredné podniky, ktorým by sme chceli pomôcť pri expanzii na zahraničné trhy.
S ktorými krajinami sa obchoduje najťažšie?
Sú to niektoré ázijské krajiny a oblasť Afriky so svojimi problémami v oblasti finančných inštitúcií a zvykov, ktoré tam existujú. Preto budujeme sieť partnerstiev prostredníctvom dvojstranných dohôd s inštitúciami aj v týchto krajinách, aby sme vedeli tieto regióny obslúžiť komfortnejšie a minimalizovať riziko.
Sú regióny, ktoré podnikom odporúčate (potenciál) a ony na to nereagujú?
My sme viac-menej závislí od toho, kam v súčasnosti smeruje export. Čiže vytvárame servis pre podniky podľa súčasnej štruktúry obchodu na Slovensku. Na druhej strane si myslím, že my by sme mali byť tí, ktorí klientov informujú o tom, že môžu ísť aj do iných teritórií. Eximbanka im svojou pôsobnosťou zabezpečí, že ak dodržiavajú všetky zmluvné podmienky, tak dostanú zaplatené.
Aký ohlas v zahraničí má silný rast slovenskej ekonomiky?
Dôležité je, že Slovensko si vybudovalo slušný imidž krajiny, ktorá je vysoko dynamická. S tým sa spájajú aj pozitívne pohľady na slovenské tovary. Je ťažké nájsť lepší spôsob, ako propagovať krajinu, pozitívne výsledky sú tou najlepšou cestou.
Ste členmi viacerých prestížnych organizácií. Ako vám to pomáha?
Na poli medzinárodnej spolupráce sa v banke urobilo dosť. Máme okolo sto dvojstranných zmlúv. V rámci členstva v rôznych organizáciách je priestor na to, aby sme sa prezentovali ako vyspelá ekonomika. Na druhej strane, keď dobre počúvate, vždy sa niečo nové dozviete. Ekonomika sa vyvíja dynamicky a prináša nové druhy biznisu, ktoré na našom trhu doteraz neexistovali, ale v iných krajinách fungujú.
Pomáha nám to aj pri hodnotení krajín. Existuje oficiálne hodnotenie štátov, ktoré vydáva OECD podľa rizika. Niečo iné sú však praktické skúsenosti. Napríklad, keď vám niekto povie, že nejaká konkrétna krajina alebo odvetvie ekonomiky v krajine je rizikové a vyskytujú sa v ňom problémy, berieme tieto praktické skúsenosti do úvahy.
Do akej miery je Eximbanka konkurencieschopná v trhovom prostredí?
Čo sa týka bankového alebo poisťovacieho sektora, Eximbanka nemá ambíciu im konkurovať. Aj z hľadiska filozofie, ktorú prijali OECD a Európska únia, by sme nemali byť konkurenciou komerčným subjektom, skôr máme záujem v spolupráci s komerčnými bankami pomáhať podpore exportu alebo ísť do takých teritórií, kam komerčné banky a poisťovne nemajú až taký záujem vstúpiť.
Pohyby kurzu slovenskej koruny nedáva spávať mnohým podnikateľom. S príchodom eura tieto nočné mory zmiznú. Ako sa zmení úloha Eximbanky po vstupe Slovenska do eurozóny?
Vzhľadom na to, že nerobíme retailový obchod, nás by to postihnúť nemalo. Skôr si myslím, že sa nám niektoré aktivity uľahčia, eliminujú sa napríklad kurzové rozdiely. Treba povedať, že euro sa čoraz viac presadzuje vo svete. Aj v krajinách, v ktorých sa donedávna obchodovalo v dolároch, sa postupne prechádza na európsku menu. Z tohto hľadiska si myslím, že slovenská ekonomika bude porovnateľnejšia so svojimi partnermi, na druhej strane sa aj pre exportérov vytvorí zaujímavejšie prostredie.
Koľko percent v portfóliu Eximbanky tvoria malé a stredné podniky?
Z hľadiska počtu klientov je to okolo 75 percent. Čo sa týka objemu, je to podstatne menej, tam dominujú veľké podniky.
Aká časť požiadaviek zo strany podnikov je z vašej strany zamietnutá? Prečo?
V poslednom období sme posilnili oblasť riadenia rizika. Nie je to však z titulu, že by sme chceli brániť podnikateľom dostať sa k štátnym peniazom. Keď niekomu zamietneme úver, neznamená to, že sme proti podniku či projektu. Je to určitá ochrana aj pre toho podnikateľa. Upozorníme ho, že v projekte sú určité diery, prípadne potenciálne problémy, a v ďalších rokovaniach je možné ich odstrániť.
V čom robia podnikatelia najčastejšie chyby?
Keď niekto podá nekompletnú žiadosť, na to sú naši zamestnanci, aby to s ním odkomunikovali a pomohli mu doplniť potrebné dokumenty. Často nie je v projektoch objektívne kvantifikované riziko projektu. Aby bol projekt akceptovateľný, musí byť riziko prípustné aj pre banku. Eximbanka si nemôže dovoliť rozdávať peniaze. Pokiaľ tam to riziko je a vieme ho zadefinovať, vieme tiež prispieť k jeho zníženiu. Sme pripravení ísť aj do väčšieho rizika, ale musí byť jasne kvantifikovateľné a minimalizované. V biznise sa nikdy nevyhnete riziku, treba však vedieť, kde sa môže vyskytnúť a ako sa dá eliminovať. Sú obchody, do ktorých pôjdeme, pretože sú v ekonomicko-spoločenskom záujme krajiny. Často je tiež dôležité na niektoré trhy vôbec preniknúť a začať na nich budovať imidž krajiny. V takýchto prípadoch sme schopní akceptovať väčšie riziko, ale musí za ním byť jasný strategický zámer.
Bežných bankárov už niekoľko mesiacov trápi prechod na euro. Čo trápi eximbankára?
Mňa trápi jedine to, aby činnosť Eximbanky smerovala tým smerom, aký sme si vytýčili. Ja som občas netrpezlivý človek a bol by som rád, keby to bolo rýchlejšie. Na jednej strane je tu určitá orientácia zahraničného obchodu Slovenska a na druhej strane si myslím, že by sa banka mohla ešte aktívnejšie dostávať do povedomia a umožniť podnikom, aby expandovali do krajín, ktoré sú nielen v záujme Eximbanky, ale celého Slovenska.
Asi sa zhodneme, že to je beh na dlhú trať. Kde by ste chceli vidieť Eximbanku v horizonte piatich či desiatich rokov?
Chcel by som ju vidieť v pozícii akéhosi prirodzeného partnera podnikateľom, ktorí sa budú na banku automaticky obracať s požiadavkami na podporu exportu, predovšetkým ako partnera v prenikaní na tretie, rizikovejšie trhy. Verím tiež, že v tom čase budeme mať zvládnuté všetky teritóriá, ktoré sme si vytýčili.