Odpoveď na túto otázku znepokojuje už dlhší čas aj rodinu Rockefellerovcov. Ide o početnú skupinu potomkov Johna D. Reckefellera, zakladateľa spoločnosti Standard Oil, predchodcu dnešného ropného gigantu Exxon Mobil Corp., ktorí ešte stále vlastnia v spoločnosti značný podiel a jeho osud im preto nie je ľahostajný.
Rockefellerovci sa ako vplyvná skupina akcionárov nedávno obrátila svojím historickým vyhlásením na vedenie spoločnosti. Vyjadrila v ňom hlboké znepokojenie nad smerovaním spoločnosti a požadovala kreslo nezávislého predsedu správnej rady. Oddelením tejto funkcie od výkonného vedenia spoločnosti by chcela dosiahnuť väčší vplyv na usmerňovanie rastu hodnoty pre akcionárov v dnešnom rýchlo sa meniacom energetickom prostredí.
Správna rada nezávislá od operatívneho vedenia spoločnosti by, podľa vyhlásenia akcionárov, umožnila Exxonu lepšie zhodnotiť riziká a príležitosti, ktoré so sebou dnešný vývoj prináša, a prispôsobiť im svoju podnikateľskú stratégiu, ktorá bola založená na celkom iných východiskách a predpokladoch. Aktivity Exxonu sú totiž dlhodobo založené na stanovisku jeho manažmentu, že obnoviteľné zdroje budú v dohľadnej budúcnosti tvoriť len zanedbateľnú časť celkovej produkcie energie a Exxonu preto úplne postačí orientácia na ropu a plyn. Podľa akcionárov tým Exxon riskuje stratu nových trhov s obnoviteľnými zdrojmi a orientuje svoju stratégiu na zastaraný a prežitý model trhu s energiami.
Začiatkom mája tohto roku predstúpili zástupcovia rodiny aj pred médiá, aby oboznámili širokú verejnosť so svojou výzvou vedeniu spoločnosti. Bolo to práve v čase, keď Exxon Mobil zverejnil hospodárske výsledky za prvý štvrťrok 2008 s pozoruhodným ziskom 10,9 mld. dolárov.
Pre tlač to bolo vďačné "sústo", a preto po kauze rýchlo skočila. Ale väčšine unikla skutočná podstata príbehu. Nie je to totiž len zaujímavý príbeh revolty akcionárov a príbeh o snahe Rockefellerovcov získať rozdelením postu predsedu správnej rady väčší vplyv na smerovanie spoločnosti. Nie je to ani príbeh o rekordných ziskoch Exxonu. V skutočnosti tu nejde o nič menej, než o historický míľnik vo vývoji západného ropného priemyslu.
Ropný priemysel dospel k bodu nevyhnutného obratu
Len pred asi dvoma rokmi vyhlásil výkonný riaditeľ Exxonu Rex Tillerson, že ho vstup do podnikania s alternatívnymi zdrojmi energie nezaujíma. Ropa a plyn sú podľa Tillertona ich jediným a plne postačujúcim predmetom podnikania. Dnes mu však kapitál, ktorý mu poskytuje obživu, dáva jednoznačne najavo, že buď sa prispôsobí novej dobe a novým podmienkam, alebo môže odstúpiť.
Vývoj posledných rokov totiž podľa akcionárov jasne naznačuje, že koniec ropnej éry sa blíži podstatne rýchlejšie, než sa predpokladalo. Exxon stále nedoceňuje zvyšujúce sa tempo rastu solárnej, veternej, geotermálnej a ďalších alternatívnych zdrojov energie. Navyše vyhlasuje, že vyčkáva na objavenie sa novej, prelomovej obnoviteľnej technológie, do ktorej by investoval, aby ju uviedol na trh. Ako sa však trh s obnoviteľnými zdrojmi vyvíja, stáva sa čoraz viac zrejmé, že energetická budúcnosť ľudstva nebude založená na jedinej prelomovej technológii, ale bude ju tvoriť mix množstva menších, nedominantných technológií, produktov, služieb a podnikateľských modelov.
Zdá sa, že všetci veľkí hráči to chápu a prispôsobujú tomu aj svoju investičnú politiku. Moderné dejiny inovácií totiž jasne dokazujú, že veľkosť podniku vôbec nie je zárukou jeho prežitia. Šesť z tridsiatich multinacionálnych spoločností, ktoré boli pred dvadsiatimi rokmi zahrnuté do indexu Down Jones Industrial Average, dnes už úplne zmizlo z podnikateľskej sféry a siedma (AT&T) existuje už len podľa názvu. Pôvodný subjekt bol totiž rozdrobený na množstvo menších spoločností. Niekoľko ďalších, ako Eastman Kodak, IBM, Sears, Westinghouse, dnes vyzerajú úplne inak než v tom čase. Kedysi dominantní hráči vo svojich odvetviach, ako Burroughs, Data General, Digital Equipment, NCR, Sperry, Univac, Wang, dnes už nič neznamenajú.
Snahou Rockefellerovcov je zabezpečiť, aby podobný osud nepostihol aj Exxon. Aby dokázal prekonať rigidný postoj vedenia k vývoju okolia a prijať stratégiu, ktorá by rešpektovala reality dnešného sveta, v ktorom hrajú uhlíkové emisie a klimatické zmeny významnú úlohu.
Manažment spoločnosti zvádza podľa prapravnuka jej zakladateľa, Petra O´Neilla, svoj posledný boj a nevidí, že stojí na prahu novej vojny. Touto novou vojnou označuje neodvratný boj o zachovanie ziskovosti ropného priemyslu v podmienkach, keď:
-- kapitálové náklady dosahujú enormné úrovne
-- investičné horizonty sú veľmi dlhé
-- vyhliadky na priaznivé výsledky investícií sú veľmi neisté
-- fluktuácia cien produktov je extrémna
Manažment spoločnosti je vo svojich funkciách dosť dlho na to, aby sa pamätal na pokles cien ropy z 37 USD v roku 1980 na 12 USD v roku 1998. Preto sa zdráha vynaložiť miliardy dolárov na prieskum ďalších nálezísk a rozvoj ťažby, hoci aj v podmienkach, keď cena ropy dosahuje 120 USD za barel. Obáva sa totiž, že by jej cena mohla klesnúť napríklad na 60 USD ešte predtým, než by sa vynaložené náklady vrátili.
Zabúda totiž na skutočnosť, že jeho prvoradou úlohou nie je riešenie súčasnej energetickej krízy, ale maximalizácia hodnoty pre akcionárov v dlhodobej perspektíve. Neuvedomuje si, že kapitál má iné ciele než samotný ropný priemysel. Akcie, ktorých vlastníkmi Rockefellerovci sú, pochádzajú z obdobia formovania spoločnosti a akcionárov zaujíma podstatne menej výsledovka či súvaha za nasledujúci štvrťrok než dlhodobé makroekonomické súvislosti, ako preľudnenosť planéty, budúcnosť energetického priemyslu, otázky zdravia populácie a stavu životného prostredia, a teda budúca perspektíva podniku, ktorého sú majiteľmi zhruba 130 rokov.
"Problém nespočíva v minulosti ani v prítomnosti," tvrdí Neva Rockefeller Goodwin, ekonómka a prapravnučka rodinného patriarchu Johna. "Problémom je budúcnosť. "Sme svedkami rýchlo sa meniaceho sveta, v ktorom sa zdroje stávajú čoraz vzácnejšími, najmä vo vzťahu k neustále rastúcemu dopytu."
"Vo svetle týchto zmien Exxon nevykazuje flexibilitu ani podnikateľskú predstavivosť, vďaka ktorej sa môj prastarý otec dokázal vyrovnať s vtedy prebiehajúcimi zmenami," vyhlasuje jeho prapravnučka.
Podmienkou prežitia je schopnosť prispôsobiť sa podmienkam
Človek si môže položiť otázku: Pasovali sa azda Rockefellerovci za záchrancov ľudstva alebo podľahli propagande "zelenej loby"? Ani jedno, ani druhé. Oni jednoducho -- na rozdiel od firemného manažmentu plne zamestnaného operatívou -- dokážu vidieť veci v dlhodobej perspektíve a chcú svoju spoločnosť vidieť životaschopnú aj o ďalších sto rokov.
Zdá sa však, že vedenie Exxonu sa už zmierilo s vývojom a rozhodlo sa "zavrieť krám". Ako inak možno hodnotiť rastúcu mieru skupovania vlastných akcií a politiku distribúcie dividend. Namiesto sústredenia sa na podstatu problému sa manažment zameriava na skupovanie menších spoločností s cieľom naplnenia finančných výkazov vhodnými "ľúbivými" číslami.
Aj tieto zdroje potenciálneho rastu však začínajú pomaly vysychať. Z nedostatku vhodných investičných príležitostí firma v čoraz väčšej miere vypláca zisky akcionárom. Pri zachovaní dnešného tempa skupovania vlastných akcií Exxon o pätnásť rokov úplne zmizne z verejného trhu.
K takémuto vývoju by zrejme nedochádzalo, keby tu ešte boli nejaké prístupné a zaujímavé vrtné príležitosti čakajúce na investora. Tých však, žiaľ, už niet. Túto skutočnosť nepriamo potvrdil aj viceprezident Exxonu Ken Cohen, keď vyhlásil, že spoločnosť bola schopná "plne financovať všetky atraktívne investičné príležitosti, ktoré sa vyskytli".
Rozhodujúcim slovom je tu "atraktívne". Najlepšie zostávajúce nevyužívané náleziská na svete sú totiž buď úplne pod správou národných ropných spoločností, a teda mimo dosahu nadnárodných ropných gigantov, alebo tam pre ne existuje len ponuka obmedzeného partnerstva, ktoré zabezpečuje všetky výhody domácemu vlastníkovi.
Napríklad ťažba Exxonu v Afrike, kde sa nachádza podstatná časť zostávajúcich prístupných ropných ložísk sveta, klesla v podmienkach rastúcich cien o plných dvadsať percent v prospech ťažby spoločností hostiteľských krajín. Znárodňovanie ropných ložísk vo Venezuele viedlo takisto k poklesu produkcie Exxonu.
Celosvetová produkcia spoločnosti sa dnes pohybuje na úrovni tesne pod 2,5 milióna barelov denne. To znamená, že najväčšia verejne obchodovaná ropná spoločnosť sveta dnes zabezpečuje iba 3 % celosvetovej produkcie.
Nie je to však len Exxon, kto trpí podobnými problémami. Produkcia British Petroleum stagnuje od roku 2005. Produkcia Shellu klesá od roku 2002 a spoločnosti Conoco Phillips sa minulý rok podarilo zvýšiť produkciu len vďaka podielu v ruskom Lukoile. Produkcia ropy v Exxone klesla v medziročnom porovnaní o 10 % a celková produkcia ropy a plynu dohromady klesla o 5,6 %. Z tohto hľadiska už vyzerajú zisky veľkých ropných spoločností menej atraktívne než v podaní ich manažmentu. Skôr je to obraz upadajúceho odvetvia.
Na ropu treba zabudnúť skôr, než nás navždy opustí
Potreba transformácie energetického priemyslu vyplynula jasne aj z marcového vyhlásenia hlavného ekonóma Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) Fatiha Birola. "Sme na prahu nového energetického poriadku," tvrdí Dr. Birol. "V priebehu najbližších dekád sa ropné zásoby vyčerpajú a vlády reprezentujúce tak producentov, ako aj konzumentov, by sa na to mali začať pripravovať už dnes. Nemôžeme ropu vyčerpať do poslednej kvapky. Mali by sme sa závislosti od nej zbaviť skôr, než jej už nebude. Ropné spoločnosti už dosiahli vrchol produkcie a budú si musieť nájsť iný predmet podnikania," pokračuje Dr. Birol.
Rockefellerovci aj Dr. Birol sú zajedno v tom, že zlaté časy ropného priemyslu sú minulosťou a že potreba prechodu na nový energetický režim, najmä využívanie elektriny v doprave, je urgentná a nevyhnutná.
"Je potrebné si uvedomiť, že hoci sme ešte všetku ropu nevyťažili, času už nemáme nazvyš," končí Dr. Birol. A Rockefellerovci môžu len dúfať, že manažment Exxonu nebude voči tomuto posolstvu hluché a zaujme k výzve doby proaktívny postoj, podobne ako to vidno u jeho konkurentov. Či sa tejto šance chopí, bude jasnejšie po výročnej schôdzi valného zhromaždenia, ktorá sa má konať 28. mája.
Záver:
Existenčné problémy Exxonu môžu byť -- a mali by byť -- pre slovenské spoločnosti inšpiráciou. Exxon je totiž ukážkou rigidnej, neaktualizovanej stratégie nerešpektujúcej zmeny okolia, keď sa namiesto snahy o dlhodobý rast hodnoty pre akcionárov uprednostňujú krátkodobé finančné výsledky. U nás ešte stále panuje presvedčenie, že o hodnote spoločnosti svedčí jej výsledovka a súvaha. Fungujúci trh však vie svoje. Tak, ako je reakciou trhu na rekordné zisky Exxonu pokles ceny jeho akcií. Investori totiž v očakávaní budúcich ziskov vkladajú svoje ťažko zarobené peniaze do podnikov, ktoré sú prísľubom rastu hodnoty ich vkladov.