Vláda sa opäť snaží otvoriť privatizáciu Slovenského plynárenského priemyslu z roku 2002. Ministerský kabinet včera odporučil generálnemu prokurátorovi a Najvyššiemu kontrolnému úradu, aby prešetrili zákonnosť predaja a výber privatizačného poradcu. Ak by kontrolný úrad toto podozrenie potvrdil, vláda by teoreticky mohla odstúpiť od zmluvy so zahraničnými akcionármi Gaz de France a Ruhrgas.
Premiér Robert Fico tvrdí, že nie sú zdokladované súťažné podmienky výberu investorov. „Či tomu veríte, alebo neveríte, neexistuje notárska zápisnica z otvárania a vyhodnotenia ponúk,“ vyhlásil včera po tom, ako vláda prijala správu o privatizácii SPP z dielne ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka.
„Kým si najnovšie kroky slovenskej strany podrobne nepreštudujeme, nebudeme sa k nim vyjadrovať,“ reagovala na vládne pokusy o spochybnenie privatizácie dominantného prepravcu ruského plynu do Európy Sabine Wacquezová z tlačového oddelenia Gaz de France. Rovnako reagoval aj Ruhrgas. Tieto koncerny dnes vlastnia 49 percent plynární a majú ich pod manažérskou kontrolou.
Vláda predala plynárne v roku 2002, teda počas prvej Dzurindovej vlády. Vtedajší vicepremiér pre ekonomiku Ivan Mikloš (dnes poslanec SDKÚ-DS) je presvedčený, že pri privatizácii nebol porušený žiaden zákon. „Pán Fico, vtedy ešte ako nezávislý poslanec v opozícii, bol predsa nominovaný do privatizačnej komisie. Sedel tam, myslím, len raz a potom z nej odišiel," spomína Mikloš. Fico s Miklošom pritom už jeden spor o SPP vedú. Po tom, ako premiér exministra v tejto súvislosti nazval zlodejom, sa Mikloš obrátil na súd. Spor vyhral na okresnom súde a neskôr sa ním zaoberal Najvyšší súd, ktorý vec zrušil. Po zásahu Ústavného súdu sa ňou však zaoberá ďalej.
Ako sa predával SPP
- do tendra sa prihlásilo jediné konzorcium firiem Gaz de France, Ruhrgas a Gazprom
- v roku 2002, tesne pred voľbami, vláda záujemcovi plynárne predala za 130 miliárd korún
- Gazpromu v roku 2006 vypršala opcia a v konzorciu tak zostali len Francúzi a Nemci
| | Viac o téme nájdete v štvrtkových |