Okrem plynárov a teplárov to už pripustil aj predseda Rady pre reguláciu Jozef Holjenčík, ktorý má na starosti konečné určovanie cien energií pre domácnosti. "Musíme byť realisti. Očakávame, že v krátkom čase budeme musieť reagovať," povedal počas svojej včerajšej prezentácie na konferencii Energetika - Ekológia - Ekonomika 2008.
Drahšie energie znamenajú vyššiu infláciu. Udržateľnosť eurokritérií to však neohrozí, podobnému trendu totiž čelia všetky krajiny Európy.
Plyn zdražie v lete
Dôvodom zdražovania sú ceny čierneho zlata, ktoré na svetových trhoch dosahujú rekordné úrovne. Včera cena severomorskej ropy atakovala hranicu 125 dolárov za barel (159 litrov), výpočty cien plynu pre domácnosti pritom vychádzali z predpokladu 78 dolárov. Negatívny trend zatiaľ tlmí oproti doláru silnejúca koruna, tento faktor sa však do značnej miery stratí v júli, keď sa kurz zafixuje oproti euru. Ako povedal Holjenčík, ak sa pozitívne nezmení situácia na svetových ropných burzách, ceny plynu určite vzrastú niekedy v priebehu budúceho roka.
To, že situácia vzhľadom na súčasné ceny plynu je v súvislosti s rekordne drahou ropou neudržateľná, už naznačili aj zástupcovia Slovenského plynárenského priemyslu na výročnej tlačovej konferencii koncom apríla. "Mimoriadne pozorne sledujeme vývoj cien ropy a ropných produktov na svetových trhoch a myšlienkou úpravy cien sa vo vnútri spoločnosti zaoberáme. Zatiaľ tak nerobíme, ale nedá sa vylúčiť, že pri ďalšom negatívnom vývoji budeme musieť podať návrh na nevyhnutnú cenovú úpravu ešte v tomto roku," odkázala hovorkyňa spoločnosti Dana Kršáková.
Na ceny plynu netlačí len situácia na trhoch, ale aj požiadavky Gazpromu. Ten ako monopolný dodávateľ žiada zvýšenie ceny. Plynári už od začiatku mája preventívne zvýšili ceny pre maloodberateľov-podnikateľov o štyri percentá.
Kúrenie aj teplá voda
Zvýšené účty za zemný plyn nie sú pre obyvateľov jedinou negatívnou správou. O podobnom kroku už rokujú aj teplári. Tých sa drahá ropa dotýka najviac - ovplyvňuje ceny zemného plynu, ktoré tvoria približne 70 percent konečných cien na účtoch spotrebiteľov za kúrenie a teplú vodu. Na rozdiel od domácností však veľkoodberateľské ceny nepodliehajú regulácii štátu, a tak sa rast ropy do cien pre teplárne a následne aj pre jej odberateľov premieta v plnej miere. Ako pre HN povedal predseda Slovenského zväzu výrobcov tepla Miroslav Obšivaný, o zdražení už rokujú s plynármi a zástupcami regulačného úradu. "Výstupy budú známe budúci týždeň, dovtedy by som nerád do médií púšťal nejaké čísla," vysvetlil. K zvýšeniu cien dôjde s najväčšou pravdepodobnosťou od začiatku júla. Viac si tak priplatíme za vykurovanie v zimnej sezóne, ale aj ohrev vody, ktorú využívame celoročne. Na Slovensku je zhruba 450 veľkých teplární, z ktorých vyše 80 percent kúri zemným plynom.
Elektrina nezlacnie
Naopak, miernou úľavou by pre ceny elektriny mala byť dohoda regulačného úradu s ministerstvom financií. V dnešných cenách za elektrinu je započítaná aj dotácia na podporu obnoviteľných zdrojov energie. Po novom by už rozdiel medzi výkupnými a trhovými cenami nemali platiť spotrebitelia, prispievať by naň mal priamo štátny rozpočet. Malo by to znamenať úľavu vo výške zhruba jedného percenta z konečných účtov.
Zlacnenia elektriny sa však asi nedočkáme. Ceny elektriny totiž v celej Európe stúpajú. Tie slovenské kopírujú vývoj v Nemecku, najväčšom trhu v regióne. Kým pred tromi rokmi boli ceny výrazne pod štyridsať eur za megawatthodinu, vlani sa pohybovali okolo šesťdesiat eur. "V utorok sa po niekoľkodňovom kontinuálnom raste ceny a po zatvorení obchodovania na Európskej energetickej burze v Lipsku budúcoročná elektrina v základnom zaťažení prvý raz v histórii dostala na úroveň sedemdesiat eur za megawatthodinu," povedal hovorca Slovenských elektrární Juraj Kopřiva.
Určité zmiernenie sľubuje regulačný úrad. Ako povedal Holjenčík, do roku 2011 by regulované položky, ktoré vstupujú do konečných cien energií, mali vzrásť len o úroveň jadrovej inflácie.