Slovenské poisťovne, ktoré majú licenciu na uzatváranie povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, neprejavujú voči motoristom ústretovosť a zvyšujú sadzby bez ohľadu na akékoľvek okolnosti. Vo včerajšom čísle HN sme naznačili, že motorista vlastne nemá spätnú kontrolu o využívaní peňazí, ktoré síce zaplatil, ale nepoužili sa, lebo nespôsobil žiadnu škodu. A nemá ani na výber medzi poisťovňami, lebo sadzby sú približne rovnaké. Navyše kategorizovanie vozidiel podľa objemu motora je prekonané a neobjektívne.
Napríklad v Rakúsku je delenie kategórií povinného poistenia podľa výkonu motora. Na sto koní výkonu je to približne 21,9 eura. Bonus sa odvíja po 10 stupňoch (v percentách 100, 90, 80, atď.), ale v prípade zavinenej nehody sa majiteľ posúva v maluse o dva stupne (zo 100 na 120 %). Okrem toho pre autá bez katalyzátora je poistné drahšie. Na Slovensku je to inak -- stará škodovka je postavená na úroveň najmodernejšieho automobilu rovnakej kubatúry.
Ak má jeden človek v Rakúsku dve autá na svoje meno, stačí mu jedno evidenčné číslo a poisťovni zaplatí len raz. V Slovenskej republike musí mať dve evidenčné čísla a poisťovni platí dva razy napriek tomu, že nejazdí súčasne dvoma autami. Aj priznávanie bonusov je na Slovensku relatívne, lebo kým tohto roku zaplatil majiteľ auta s motorom 1,2 litra okolo 2 300 Sk a na nasledujúci rok získal bonus, tak aj po jeho priznaní zaplatí viac -- až 3 283 korún. Iba v Komunálnej poisťovňa a v Kooperative motoristi získavajú bonus 10 %, čiže zaplatia 3 110 Sk.
Paradoxné tiež je, že napríklad v Slovenskej republike uplatňuje poisťovňa Allianz iné kritériá (v súlade s platným zákonom) než v Rakúsku alebo Nemecku, kde takisto pôsobí. Ani v Nemecku nezáleží na počte áut a neplatí sa podľa počtu pridelených evidenčných čísiel.
StoryEditor