Na slovenskom finančnom trhu už 6 rokov funguje platforma na predaj podielových fondov. Odborná verejnosť ju pozná pod názvom Supermarket fondov. V týchto dňoch platforma mení majiteľa, nie však biznis model. O jeho princípe fungovania a o fondovom biznise hovorí predseda predstavenstva European Investment Centre, o.c.p., a. s., Roman Scherhaufer.
Pred šiestimi rokmi ste prišli na slovenský trh s dovtedy nepoznanou platformou pre podielové fondy - Supermarket fondov. Ako vznikla táto myšlienka?
Začalo sa to budovaním malého investičného butiku. Zamerali sme sa na bonitných klientov, ktorým sme chceli šiť investičné riešenia na mieru. Orientovali sme sa na sektor privátneho bankovníctva, no nástroj, ktorý sme používali, boli podielové fondy. Postupne sme začali viac robiť vlastný portfólio manažment a využívať priamo podkladové aktíva, teda akcie, dlhopisy a deriváty. Pri fondoch totiž nemá veľký význam robiť aktívny manažment, fondy sú skôr nastavené na stratégiu buy & hold, teda nakúp a podrž. Aktívne riadenie portfólia robí manažér vnútri fondu.
Podielové fondy sú určené najmä pre retailovú klientelu. Na jej získanie sme potrebovali externé siete investičných poradcov. Tu vznikla myšlienka vytvoriť pre externé siete akýsi veľkoobchod, ktorý im ponúkne pod jednou strechou prístup k mnohým podielovým fondom a uľahčí im každodennú prácu.
Dá sa povedať, že ide o platformu, kde sa stretáva ponuka a dopyt?
Áno. Obsluhujeme distribučné siete na jednej strane, ako aj správcov fondov na strane druhej. Zahraničným správcom sme ponúkli aj zastúpenie na slovenskom trhu.
Inšpirovali ste sa podobnými projektmi v zahraničí?
V praxi sme sa stretávali s niektorými fondovými platformami, ktoré však mali skôr charakter elektronického internet bankingu. Takto fungujú banky, ktoré svojim klientom týmto spôsobom ponúkajú tisícky fondov.
My sme do našej platformy pridali dva neštandardné prvky. Prvým bolo investičné poradenstvo, alebo skôr jeho edukatívna časť. Učili sme poradcov, ako majú fondy predávať, ako investovať. Podarilo sa nám klasických poradcov zameraných na predaj poistenia priviesť aj k investičným produktom. Druhým prvkom je administratívna podpora pre poradcov, ktorí väčšinou zmluvy uzatvárajú v teréne. Robíme pre nich administratívne spracovanie dokumentácie. Vzniká tak trojstranný vzťah - poradca - platforma - klient. Čisto elektronické platformy toto neumožňujú, ich vzťah je platforma - klient.
Podľa čoho vyberáte fondy?
Zo začiatku sme boli aktívni a oslovovali sme správcov, predovšetkým väčšie spoločnosti a známejšie mená, ktoré majú dobré výsledky a na trhu fungujú desiatky rokov. V poslednom období nás zahraniční správcovia priamo oslovujú, aby sme ich na Slovensku zastupovali, prípadne im pomohli s registráciou.
Sú medzi fondmi aj také, pre ktorých ste jediným distribučným kanálom?
Áno, pre niektorých správcov zároveň predstavujeme reprezentatívne zastúpenie na Slovensku, prostredníctvom ktorého sú investori schopní vysporiadavať obchody.
Existuje nejaká hranica pri počte fondov, pri ktorej je ešte efektívne spravovať fondy?
Platforma je nastavená tak, aby zvládla obsluhu čo najviac fondov. Jediným obmedzením je to, že retailovým klientom na Slovensku môžeme predávať iba fondy, ktoré majú na Slovensku zastúpenie a chcú byť na tomto trhu verejne rozdelené.
Ako vnímajú túto platformu klienti?
Pridanou hodnotou pre klientov je fakt, že všetko nájdu pod jednou strechou. V prípade, že chcú investíciu rozložiť napríklad do troch fondov, nemusia chodiť do troch bánk alebo správcovských spoločností a nemusia si u nich ani vytvárať tri rôzne účty. Systém vysporiadania fondov je dosť zložitý, každý správca má špecifické podmienky. Naša platforma to všetko zjednocuje tak logisticky, ako aj administratívne. Pochvaľujú si ju najmä maklérske siete a poradcovia, pretože im uľahčuje prácu. Všetko majú na jednom mieste, systém je nastavený jednoducho a efektívne.
Aký je vôbec slovenský klient?
Keď sa pozrieme na štatistiky, uvidíme, aké typy fondov sa najviac predávajú. To však neznamená, že podľa toho môžeme charakterizovať slovenských klientov. Tí investujú do toho, čo im bolo ponúkané. Myslím si, že klienti sú rovnakí ako kdekoľvek inde. Keď majú posledné peniaze, správajú sa konzervatívnejšie, v prípade väčšieho množstva peňazí sa k investícií postavia s tým, že istú časť si dovolia investovať riskantnejšie.
Podľa čoho sa klienti rozhodujú pri výbere podielového fondu?
Je to individuálne. Niektorí klienti pozerajú na meno správcu a značku, iní si všímajú minulú výkonnosť. V každom prípade si však nechajú poradiť od poradcu. Podielové fondy sú určené najmä pre menších klientov a dynamicky sa tieto nástroje vyvíjajú aj v oblasti zabezpečenia sa na dôchodok.
Citlivou témou pri finančných produktoch a službách sú poplatky. Do akej miery klienti pozerajú na ich výšku, resp. je pre nich dôležitá?
Poplatky sú pre klientov vždy dôležité. V platforme to funguje tak, že vstupný poplatok za poskytnuté poradenstvo stanovuje poradca po dohode s klientom. EIC si účtuje poplatky iba za vykonanie pokynu, jeho vysporiadanie a za súvisiace transakcie.
Je niečo, čo v zahraničí v rámci správy fondov funguje a slovenský trh na to nie je ešte pripravený?
Nielen slovenský, ale aj trhy ostatných postsocialistických štátov sú stále veľmi neštandardné a sú ešte ďaleko za zvyklosťami vo vyspelých európskych krajinách. Implementovalo sa niekoľko nevyhnutných direktív, no nikto nenapíše direktívu na veci, ktoré sú jasné a v Európe fungujú veľa rokov. Vznikla tu nevhodná infraštruktúra, ktorá v minulosti umožnila napríklad tunelovanie fondov a podnikov len tým, že nikto nerozumel, ako funguje finančný trh. Toto si so sebou nesieme už dlho. Národná legislatíva sa teraz prepisuje európskymi direktívami. Neštandardne upravené sú najmä slovenské podielové fondy. Zrážková daň na individuálny kapitálový výnos podielnika je svetový unikát. V Slovinsku napríklad nemôžete voľne nakladať so svojimi podielovými listami, môžete ich iba spätne odpredať správcovskej spoločnosti. Nevhodný a rizikový spôsob vysporiadania obchodov s podielovými listami je tiež špecifikom postsocialistických krajín.
Aké obdobie momentálne zažíva fondový biznis? Fondy za posledný rok utrpeli výrazné straty. Podarilo sa im časť z nich vymazať?
Určite áno. Tu sa prejavuje kvalita poradcu, ako produkt klientovi predal a neskôr ako komunikoval vývoj na trhu. Vyššiu mieru redemácií zaznamenala skôr banková distribúcia, čo čiastočne súvisí aj s ich politikou ponúkať klientom vkladové produkty. Retailoví klienti vždy reagujú na vývoj na trhu s určitým oneskorením. Nakupujú alebo predávajú, až keď už je vidieť nejaký trend vo vývoji akcií alebo iných komodít, a preto nastupujú a vystupujú z rozbehnutého vlaku veľmi neskoro. Niektoré indexy vzrástli od marca aj o 100 %. Stále však nie sme na hodnotách spred krízového obdobia.
Na finančných trhoch sa diskutuje hlavne o tom, či už kríza má to najhoršie za sebou a o možnom návrate k predošlým hodnotám. Momentálne sú hospodárske výsledky pomerne pozitívne, čo si myslíte vy o zdraví americkej, resp. globálnej ekonomiky?
Vo všeobecnosti nemám rád žiadne štátne zásahy do trhu, som proti dotáciám a záchranným balíkom. Všetko to nakoniec zaplatia občania na daniach. Preto oni by sa mali vyjadriť či, a v akej miere a akému podniku pomôcť. Sú to škodlivé zásahy, ktoré poškodzujú budúce generácie. Myslím si, že firmy, ktoré nedokázali prežiť, mali skrachovať. Na ich základoch by vyrástli nové a zdravé spoločnosti. V tomto urobila Amerika trhu medvediu službu. Druhá vec je psychologický efekt na investorov. Na finančných trhoch sa všetky tieto kroky chápali ako pozitívne signály a investori sa nerozhodovali čisto racionálne.
Iná vec je emisná politika centrálnych bánk a pumpovanie peňazí do obehu. Bolo by to v poriadku, keby nové peniaze nezostali zamrznuté v bankách a dostali by sa do reálnej ekonomiky. Problém s poskytovaním hypoték nepovažujem až za taký podstatný ako samotný spôsob oceňovania nehnuteľností. Preferovali sa nafúknuté znalecké posudky namiesto zdravého risk manažmentu bánk. Irituje ma akurát prenášanie úrokového rizika na retailového klienta pri anuitnom splácaní hypotéky. Toto riziko by mali niesť banky a klientovi sadzbu zafixovať. Pokiaľ chcú float, tak bez splácania istiny. Bubliny a krízy patria k životu, vždy boli a vždy budú.
Za súčasným rastom sú optimistické očakávania investorov pokiaľ ide o ďalší vývoj ekonomiky. Vývoj kapitálového trhu vždy predbieha reálnu ekonomiku, pretože je odrazom názorov na budúcnosť. Najhoršie čísla o prepade americkej ekonomiky máme myslím tesne za sebou.
Od nového roka sa musí finančný trh riadiť novým zákonom o finančnom sprostredkovaní a poradenstve. Ako vnímate tieto zmeny?
V zahraničí na vznik takýchto zákonov tlačia asociácie sprostredkovateľov, ktoré zastupujú ľudí z praxe, vytvárajú si vlastné pravidlá a "čistia“ si trh zvnútra. U nás sa napríklad tento zákon snaží oddeliť poradenstvo od sprostredkovania, čo je proti duchu MiFID direktívy. Tá priamo hovorí, že ak poradca predáva neskúsenému klientovi investičný produkt, tak mu musí poradiť a vykonať s ním všetky potrebné testy. Bez toho to nejde. Pri tvorbe zákona bola možno myšlienka dobrá, horšie je to s jej aplikáciou. Oceňujem snahu chrániť klienta, avšak nie sú vhodne zvolené prostriedky. Snažíme sa predbiehať zvyšok Európy, ktorá takýto zákon nemá a pritom máme stále nerozvinutý trh so základnou finančnou infraštruktúrou, ktorá zaostáva o desiatky rokov za západnou Európou.
Ste podpredsedom Asociácie obchodníkov s cennými papiermi. Sú obchodníci pripravení na zákon?
Našej platformy a ani obchodníkov s cennými papiermi sa zákon príliš nedotkne. Investičné služby už boli upravené direktívou MiFID. Zmeny sa týkajú najmä distribučných sietí a maklérov, ktorí sú v priamom kontakte s klientom. Tvorcovia zákona sa snažili vychádzať a inšpirovať princípmi MiFID-u a aplikovať ich na všetky produkty finančného trhu. Tu však ide o rôzne nástroje, každý má svoje špecifiká a prekopírovať sa to nedá.
Podielové fondy za posledný rok utrpeli výrazné straty. Podarilo sa im časť z nich vymazať?
Určite áno. Tu sa prejavuje kvalita poradcu, ako produkt klientovi predal a neskôr ako komunikoval vývoj na trhu. Vyššiu mieru redemácií zaznamenala skôr banková distribúcia, čo čiastočne súvisí aj s ich politikou ponúkať klientom vkladové produkty. Retailoví klienti vždy reagujú na vývoj na trhu s určitým oneskorením. Nakupujú alebo predávajú, až keď už je vidieť nejaký trend vo vývoji akcií alebo iných komodít, a preto nastupujú a vystupujú z rozbehnutého vlaku neskoro. Niektoré indexy vzrástli od marca aj o 100 %. Stále však nie sme na hodnotách spred krízového obdobia.
Čo si myslíte o zdraví globálnej ekonomiky, o ktorej oživení sa dosť dikutuje?
Nemám rád žiadne štátne zásahy do trhu, som proti dotáciám a záchranným balíkom. Všetko to nakoniec zaplatia občania na daniach. Preto by sa mali vyjadriť či, a v akej miere a akému podniku pomôcť. Sú to škodlivé zásahy, ktoré poškodzujú budúce generácie. Firmy, ktoré nedokázali prežiť, mali skrachovať. Na ich základoch by vyrástli nové a zdravé spoločnosti. V tomto urobila Amerika trhu medvediu službu. Druhá vec je psychologický efekt na investorov. Na trhoch sa všetky tieto kroky chápali ako pozitívne signály a investori sa nerozhodovali čisto racionálne. Iná vec je emisná politika centrálnych bánk a pumpovanie peňazí do obehu. Bolo by to v poriadku, keby nové peniaze nezostali zamrznuté v bankách a dostali by sa do reálnej ekonomiky. Problém s poskytovaním hypoték nepovažujem až za taký podstatný ako samotný spôsob oceňovania nehnuteľností. Preferovali sa nafúknuté znalecké posudky namiesto zdravého risk manažmentu bánk. Irituje ma akurát prenášanie úrokového rizika na retailového klienta pri anuitnom splácaní hypotéky. Toto riziko by mali niesť banky a klientovi sadzbu zafixovať. Pokiaľ chcú float, tak bez splácania istiny. Za súčasným rastom sú optimistické očakávania investorov o ďalšom vývoji ekonomiky. Kapitálový trh vždy predbieha reálnu ekonomiku, pretože je odrazom názorov na budúcnosť. Najhoršie čísla máme, myslím si tesne za sebou.
| Prečítajte si aj: |
| Hetty Green: čarodejnica z Wall Street „Môj život na Wall Street je o mne písaný ľuďmi, ktorí sa ani za mak nestarajú, kto v skutočnosti Hetty Green je. Som vážna, a preto ma zobrazujú ako nemilosrdnú. Idem svojou vlastnou cestou. Neberiem nikoho za partnera, neriskujem nikoho majetok, a preto som madam Izmael stojaca proti každému mužovi?“ |