Vedenie odborového zväzu Kovo stojí na parkovisku pred areálom fabriky a odborársky predák Emil Machyna hovorí megafónom k robotníkom za plotom. Práve majú dvadsať minútovú prestávku, posedávajú na dvore, fajčia, niektorí jedia. "Na štrajk máte ústavou zaručené právo, nebojte sa, pridajte sa k nám," vyzýva ich. Zopár okolo idúcich sa však odborárom vyhýba, nereagujú a nepúšťajú sa do rozhovorov a bez slov idú za svojim.
„ Majú úplne vymyté mozgy," neodpustí si poznámku jeden z odborárov.
Dve postaršie ženy, ktoré oslovím, si robotu pochvaľujú o odbory nemajú záujem a tvrdia, že nespokojenci sú tí, ktorým sa nechce robiť. „ My sme spokojné, nikto nás nešikanuje. Akú inú robotu by sme tu zohnali?", tvrdia svorne. Vo fabrike fungujú odbory údajne v ilegalite a majú okolo osemdesiat členov. Ženy ale o žiadnych odborároch nevedia. „ Nesmieme ich prezradiť a mnohých nepoznajú ani samotní zamestnanci, lebo im hrozí prepustenie," vysvetľuje Machyna.
Okupačný štrajk začali odborári pri hlavnej bráne, ktorá vedie do areálu bývalých kasárni presne o desiatej. Ich cieľom je „ vyhladovať" firmu a donútiť jej vedenie na rokovanie a akceptovanie odborárskej organizácie. „ Vydržia maximálne jeden deň," konštatuje Drahoslava Kurianová, bývalá zamestnankyňa firmy, ktorú podľa jej slov prepustili kvôli snahám o založenie odborov. Pre neplatnosť výpovede už podala žalobu na súd ako aj trestné oznámenie na prokuratúru.
Yura dostáva podľa nej káble každý deň z Lednických Rovných, v Rimavskej Sobote sa skompletizujú a putujú späť do žilinskej Kie, kde už idú do áut. „ Ak odtiaľto nevyjde a ani sem nepríde žiadny kamión, za dva dni môžu odstaviť výrobu a Kia tiež," tvrdí. Podľa nej sa vo firme tvrdo porušujú zákony, vrátane ústavy, ľudia sú nútení do nadčasov, sú zastrašovaní a vedenie ich systematicky manipuluje, aby neboli schopní sa zastať svojich práv.
Machyna hovorí, že odborári sú odhodlaní zotrvať pri hlavnej bráne dovtedy, kým nedôjde k dohode. Vyostrenie situácie sa očakáva dnes večer alebo zajtra. Generálny riaditeľ spoločnosti Seung Kil Park medzi štrajkujúcich neprišiel a odmietol telefonicky hovoriť aj s prítomnými novinármi.