Ak si chcete pochutnať na makovníku, orechovníku či podobnom jemnom pečive, uvážte, či si ho radšej nepripraviť doma. Hoci ani kúpené záviny nemusia byť chuťovo zlé, nie je isté, že obsahujú to, čo tvrdí výrobca. Problém býva najmä s hmotnosťou plnky. Spravidla nezodpovedá tomu, čo pekárne uvádzajú na obale pečiva. Odchýlky sú smerom nahor aj nadol. Rozdiel medzi deklarovaným a skutočným množstvom plnky spôsobuje jej nedôsledné dávkovanie a nesprávna hustota. "Pekári ju často "odvážia“ len zhruba, odhadom, hoci majú na to meradlá,“ prezrádza majster pekár, ktorý si neželá byť menovaný.
Presne iba v jednom
HN preto zisťovali, či množstvo plnky v závinoch zodpovedá tvrdeniam pekární. Na porovnanie deklarovanej hmotnosti so skutočnou sme kúpili šesť náhodne vybraných a bežne predávaných makovníkov a orechovníkov. Iba v jednom z nich sa množstvo plnky zhodovalo s tým, čo uvádzal výrobca. V dvoch závinoch jej bolo viac, v ďalších dvoch menej a pri jednom nebola informácia o plnke zrozumiteľná. Pri teste sme oddelili plnku od cesta a na váženie použili elektronické váhy s presnosťou na jeden gram.
Dali viac ako deklarovali
Deklarovanú hmotnosť plnky takmer presne "trafili“ Záhorácke pekárne a cukrárne Malacky. Namiesto 40 percent dali jej do makového závinu o jediné percento viac. Závin však nemal 400 gramov, ako bolo uvedené na obale, ale až 480. To je však podľa Potravinového kódexu SR v poriadku. V rozpore s legislatívou by bolo, keby skutočná hmotnosť pečiva bola oproti deklarovanej nižšia o viac ako päť percent. Až dvojnásobne viac plnky ako uviedol výrobca na obale obsahoval orechovník z pekárne Nela Nové Zámky. Hoci aj ten mal vážiť 400 gramov, v skutočnosti to bolo až 510 gramov. Viac plnky ako uvádzal výrobca bolo aj v orechovníku od Prvej bratislavskej pekárenskej.
"Údaje na obale o množstve plnky slúžia hlavne na to, aby si spotrebitelia mohli vybrať také pečivo, na aké majú chuť,“ hovorí podpredseda rady Združenia slovenských spotrebiteľov Josef Lounek, ktorý nám s testom pomáhal. Hoci niektoré záviny obsahujú viac plnky ako majú uvedené na etikete a mnohých konzumentov to poteší, v poriadku to nie je. Sú totiž aj spotrebitelia, ktorí chcú menej plnky a podľa toho si vyberajú pečivo. Nedodržaním stanoveného množstva pekárne riskujú, že nabudúce si zákazník ich výrobok nekúpi.
Nezáujem o pekarinu
Najmenej plnky dali do svojho 250-gramového makového závinu pekárne Claudia v obci Imeľ. Malo jej byť 32 percent, no v skutočnosti sa ani nedala odvážiť. Závin bol síce urobený pekne "do špirály“, ale maku obsahoval len symbolicky. "Máme problémy s robotníkmi. Keď na nich nedávame pozor, tak si robia, čo chcú,“ vysvetľuje majiteľka a konateľka pekárne Anna Csengödyová. Pekárom už vraj strhla aj z výplaty, ale nepomohlo to. Na otázku, prečo ich nevymení, povedala, že nemá za koho. "Nikomu sa táto práca nechce robiť.“ Pekáreň Semez vo Svätom Jure zase na 300-gramovom makovníku hmotnosť plnky neuviedla. Maku v ňom však malo byť sedem percent. Zistili sme, že plnka tvorila až 51 percent hmotnosti závinu.
Legislatíva neurčuje, koľko plnky má pečivo obsahovať. "Závin je makový, orechový, či tvarohový aj v prípade, že obsahuje len jedno percento plnky,“ vysvetľuje Ján Štulc zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy.
Menej pekné, ale chutnejšie
Testované záviny nám chutili, hoci niektoré boli "deravé“. Medzi striedkou a kôrkou mali vzduchovú medzeru. "Diery v závine spôsobil pekár, ktorý použil riedku plnku. Pri pečení sa z nej vyparila voda, čím vznikla vzduchová bublina,“ vysvetľuje Lounek. Podľa spomínaného pekára sa tomu dá predísť aj tak, že pred pečením sa závin prepichne, alebo nareže. Ak sa to neurobí, para cesto vyduje, takže v ňom vznikne medzera. Najväčšiu "dieru“ mal orechovník od Prvej bratislavskej pekárenskej.
V estetickej úprave pečiva ťahá Slovensko v porovnaní so zahraničím za kratší koniec, upozorňuje Lounek. Zahraničné pekárenské výrobky sú podľa neho vzhľadovo krajšie, ale naše zasa chutnejšie.