Počet poberateľov podpory v nezamestnanosti sa od januára do augusta zvýšil trojnásobne, na 63 500. Pribúda aj ľudí odkázaných na dávky v hmotnej núdzi, ktorých je okolo 170-tisíc. Je to začiatok sociálnej krízy na Slovensku?
Neočakávam, že by to malo vyústiť do vážnejšej sociálnej krízy, hoci mnohí sa ocitli vo veľmi ťažkej situácii. Vláda prijala rad opatrení a pripravuje ďalšie. Chce napríklad predĺžiť čas poberania dávok v nezamestnanosti a zmäkčiť podmienky na ich priznanie. Tým by sa mal vytvoriť predpoklad, aby k sociálnej kríze nedošlo.
Nemala to však vláda urobiť už dávno?
Niektoré sociálne opatrenia mali byť prijaté skôr. Možno aj pred pol rokom. Predovšetkým predĺžiť dobu vyplácania podpory v nezamestnanosti (v súčasnosti je šesť mesiacov). Starším ľuďom, ktorí stratili prácu a nemajú šancu ju získať, mala umožniť odísť skôr do predčasného dôchodku - tri až štyri roky pred dosiahnutím dôchodkového veku (teraz sú to dva roky). Dávnejšie prijaté sociálne opatrenia sa mali už vyhodnotiť. Ak by sa ukázali ako málo efektívne, peniaze na ne sa mohli presunúť na iné, účinnejšie opatrenia.
Premiér Robert Fico sa "chce baviť o predĺžení podpory v nezamestnanosti až po tom, ako sa urobí poriadok s čiernou prácou“. Je správne viazať to na vyriešenie problémov s čiernou prácou? Ja by som to riešil ináč. Opatrenia, ktoré som spomínal, bolo treba naštartovať tak, aby sa kryli s obdobím, keď bude ľudí bez práce najviac. Ak sa teraz aj začnú legislatívne pripravovať, prijaté budú o niekoľko mesiacov. Je to dosť neskoro, takže ich účinnosť bude nízka.
Veľa peňazí dala vláda na zriadenie sociálnych podnikov. Boli použité efektívne?
Činnosť sociálnych podnikov sa už tiež mala vyhodnotiť. Či sú rentabilné či riešia nezamestnanosť či plnia pôvodné zámery - pomáhať ľuďom, ktorí stratili prácu. Ak sa peniaze určené pre tieto podniky dobre nevyužívajú, mali by sa presunúť do inej sociálnej oblasti. Ja by som napríklad viac finančne podporil ľudí, ktorí aktívne, teda sami chcú vytvoriť nové pracovné miesta. Podporu pre nich by som zvýšil niekoľkonásobne. Finančne veľkorysejšie by mal štát pristupovať aj k riešeniu sociálnych a zdravotných odvodov zamestnávateľov. Na tom by sme sa asi zhodli aj s opozíciou.
Účinnosť svojich rozhodnutí vláda príliš neanalyzuje a včas nekoriguje. Podceňuje dôsledky hospodárskej krízy?
Záujmom každého úradu, rezortu a vlády by malo byť sledovanie účinnosti svojich opatrení. Mali by ich pravidelne, minimálne raz za pol roka vyhodnocovať a oboznamovať verejnosť s tým, ako zabrali. Vláda by sa tiež mala viac radiť so zamestnávateľmi, ale aj s opozíciou. Pomohlo by to nezamestnaným, ľuďom, ktorým hrozí strata práce, ale aj zamestnávateľom, lebo by nestratili kvalifikovaných pracovníkov.
Aký vývoj nezamestnanosti očakávate v tomto a budúcom roku?
Do konca roka bude nezamestnanosť rásť. V nasledujúcom sa situácia zlepší. Predpokladám, že miera nezamestnanosti môže v roku 2010 dosiahnuť 14 percent. (V súčasnosti je tesne nad 12 percent - pozn. HN.) Pokles nezamestnanosti však bude pomalší, ako bol jej rast.
Dávka v hmotnej núdzi je na jednotlivca 60 eur. Ak nemá úspory, či niečo na predaj, ťažko z nich vyžije. Nie je to v rozpore s ústavou? Lebo kto je v hmotnej núdzi, má podľa nej právo "na zabezpečenie základných životných podmienok“.
Sociálne dávky sa priebežne valorizujú. Ale aj tak sú nižšie, ako by bolo treba. Inštitúcie, ktoré tieto veci sledujú, mali by predložiť analýzy, ako si štát plní povinnosť v zabezpečovaní základných životných potrieb svojich občanov. Tejto problematike sa venuje malá pozornosť.
| Kto je Jozef Halecký Pôsobil ako lekár a neskôr riaditeľ bardejovskej nemocnice s poliklinikou. Krátko pred vstupom do parlamentu bol lekárskym riaditeľom Bardejovských kúpeľov. Je poslancom Národnej rady a predsedom jej Výboru pre sociálne veci a bývanie. Ovláda štyri cudzie jazyky. |
| Prečítajte si aj: |
| Sociálny buldozér vlády sa pokazil Sociálna kríza. Poslankyňa Monika Gibalová (KDH): Na úradoch práce sa o podporu v nezamestnanosti hlási čoraz viac ľudí. Narastá aj počet odkázaných na dávky v hmotnej núdzi. Začala sa na Slovensku sociálna kríza? Môžem povedať – nie, keď v najbližších piatich mesiacoch sa v sociálnej sieti ocitne podstatná časť osôb, ktoré stratili v prvom polroku prácu? |