Úsporný plán by mal krajine ušetriť do štyroch rokov 15 miliárd eur, čo chce vláda docieliť škrtmi vo výdavkoch a zvýšením niektorých daní.
V prvom roku úspor by mal štát ušetriť 6 miliárd eur, čo podľa premiéra Briana Cowena, ktorý plán predstavil, znamená 40 % z celého balíka. Úsporný plán je podmienkou na získanie záchranného balíka od Európskej únie a Medzinárodného menového fondu (MMF), ktorý by mal dosiahnuť okolo 85 miliárd eur.
Výdavky by sa mali znížiť o 10 miliárd eur, zatiaľ čo zvýšenie daní by malo priniesť do štátnej pokladnice 5 miliárd eur. Írsko však neustúpilo tlaku Nemecka, Francúzska a Rakúska, aby zvýšilo nízku firemnú daň, ktorá dosahuje 12,5 %.
Íri dúfajú, že úsporný plán im umožní dostať rozpočtový deficit, najvyšší v celej Európe, v roku 2014 pod požadované 3 % hrubého domáceho produktu (HDP). Tohtoročný rozpočtový deficit by mal dosiahnuť v dôsledku záchrany bánk rekordných 32 % HDP. Bez započítania výdavkov na záchranu bánk by mal deficit tento rok dosiahnuť 11,7 % HDP, budúci rok Dublin očakáva jeho zníženie na 9,1 %, v roku 2012 na 7 % HDP a o rok neskôr na 5,5 % HDP. V roku 2014 by chcelo Írsko dostať deficit štátneho rozpočtu na 2,8 % HDP.
Pri výdavkových škrtoch z 10 miliárd eur bude 7 miliárd tvoriť škrty v oblasti bežných výdavkov, zvyšné 3 miliardy eur v oblasti kapitálových výdavkov. Zo spomínaných 7 miliárd 2,8 miliardy eur írska vláda ušetrí do štyroch rokov v oblasti sociálneho zabezpečenia, 1,2 miliardy eur na mzdách verejného sektora a 3 miliardy eur by mali ušetriť sektory zdravotníctva, školstva, spravodlivosti, obrany a pôdohospodárstva.
Súčasťou úsporných krokov bude aj zníženie minimálnej mzdy, ktorá v objeme 8,65 eura/h je 2. najvyššou v Európskej únii. Minimálna mzda sa zníži o 1 euro na 7,65 eura, čo je pokles o 12 %.
Okrem toho sa do roku 2014 postupne zníži výška mzdy, pri ktorej už Íri začnú platiť daň z príjmu. Tá je v súčasnosti na úrovni 18.300 eur ročne, do 4 rokov však budú daň z príjmu platiť už Íri zarábajúci ročne 15.300 eur. Percento ľudí, ktorí daň z príjmu neplatia, sa tak zníži zo súčasných 45 % na 35-36 %.
V roku 2013 zároveň Írsko zvýši daň z pridanej hodnoty z 21 na 22 % a v nasledujúcom roku na 23 %.
Do roku 2014 plánuje Dublin okrem toho upraviť spôsob financovania samospráv a zaviesť daň z hodnoty nehnuteľností.
Štátny dlh, očakávaný v tomto roku na úrovni 95 % HDP, by mal svoje maximum dosiahnuť v roku 2013 (okolo 102 % HDP), no v roku 2014 by už mal klesnúť na 100 % HDP.
Vláda verí, že takto nastavený úsporný pán umožní štátu okrem skresania rozpočtového schodku dosiahnuť ekonomický rast v budúcom roku na úrovni 1,75 %, v nasledujúcom roku by sa mal zrýchliť na 3,25 %, v roku 2013 na 3 % a v roku 2014 mierne spomaliť na 2,75 %. Podľa ekonómov je však prognóza ekonomického rastu dosť ambiciózna.
Informovali o tom agentúry Reuters, AP a denník Financial Times.