Odborníci sa zhodujú na tom, že problematike bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) sa priemyselné podniky so zahraničnou účasťou a väčšie spoločnosti venujú intenzívnejšie ako malé a stredné výrobné firmy. "Stretli sme sa s prípadmi, že vrcholní manažéri firiem nepoznali znenie platnej slovenskej legislatívy. Domnievam sa, že jednou z príčin tohto stavu je snaha o dosahovanie vyšších ziskov za krátky čas, ako aj nedostatočná kontrolná a následne aj represívna činnosť dozorných orgánov," povedal pre HN profesor Juraj Sinay, rektor Technickej univerzity v Košiciach, ktorý je vedúcim Katedry bezpečnosti a kvality produkcie Strojníckej fakulty.
Podľa šéfa pracovnej skupiny RHSD pre BOZP Rudolfa Glasu (v minulosti bol sedem rokov predsedom Úradu bezpečnosti práce SR) najlepšia situácia je v priemyselných podnikoch, ktoré majú vykonaný audit systému bezpečnosti práce. Túto oblasť podľa neho najviac ovplyvňuje platná legislatíva a existujúce finančné zaťaženie. Ako doplnil, napriek tomu, že SR prevzala smernice EÚ, inšpekcia práce nie je zjednotená. Zasahuje do nej niekoľko rezortov. "Na Slovensku chýbajú základné ekonomické nástroje na motiváciu zamestnávateľov zlepšovať svoj prístup k bezpečnosti práce," podčiarkol Glasa. Podnik, ktorý nie je motivovaný ani sankciovaný, nemá dôvod tlačiť na svojich zamestnancov. Navyše zamestnanci nevyužívajú možnosti poukazovať na nedostatky, ktoré im dáva zákon.
Pre účinné zavádzanie systémov riadenia BOZP je podľa Sinaya rozhodujúci postoj vrcholného manažmentu. Ten musí vytvoriť vhodné finančné, ale najmä filozofické predpoklady, ale i zabezpečiť dôslednú kontrolu. Za pozitívne považuje schválenie Koncepcie štátnej politiky BOZP, ako aj Národného programu BOZP vládou vlani v auguste. "Ostáva len dúfať, že napĺňanie cieľov sa začne realizovať čo najskôr," uviedol Sinay. Pre zlepšenie stavu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci treba podľa Glasu pripraviť a schváliť samostatný zákon o úrazovom poistení. Ten by napríklad zaraďoval podniky do nebezpečnostných stupňov s bonusom a malusom, s vyplácaním plnej mzdy zamestnávateľom v trvaní určitého počtu dní zamestnancovi, ktorému sa stal úraz a podobne. Ekonomicky by sa podľa Glasu mala podporiť starostlivosť o BOZP napríklad znížením daní. Prínosom by tiež bolo zjednotenie dozorných orgánov inšpekcie práce.
Vývoj pracovných úrazov
smrtelné úrazy ťažké úrazy
2000 2001 2002 2000 2001 2002
Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesné
hospodárstvo 9 21 8 27 23 18
Priemyselná výroba 26 13 16 59 83 65
Stavebníctvo 14 16 16 46 31 22
Obchod a opravy motorových vozidiel 8 7 17 13 27 10
Doprava, skladovanie a spoje 11 19 11 23 8 17
Počet všetkých úrazov 87 99 85 221 216 162
Zdroj: Národný inšpektorát práce
StoryEditor