Stredopravý koaličný štvorlístok totiž už pred voľbami avizoval, že inštitút minimálnej mzdy hodlá zmeniť, prípadne ho úplne zrušiť. Skutočný osud minimálneho platu si však v súčasnosti netrúfa odhadnúť ani budúci minister práce a podpredseda SaS Jozef Mihál. "Názor našej strany zostáva nemenný. Ide však o takú závažnú tému, že si bude vyžadovať diskusiu nielen s koaličnými partnermi, ale aj so zamestnávateľmi a s odbormi.“ SaS pritom už dlho hovorí o zrušení mzdového minima.
Keď nie zrušiť, tak rozlíšiť
K zániku minimálnej mzdy, ktorá dnes predstavuje okolo 307 eur, sa prikláňajú aj ostatní koaliční partneri. Podmienkou však je celospoločenská dohoda. "Myslím si, že Slovensko nie je na to pripravené. Ide o veľmi citlivo vnímanú vec, ktorá má u nás tradíciu a prikladá sa jej veľká dôležitosť. Pritom inštitút minimálnej mzdy v mnohých krajinách vôbec nepoznajú,“ hovorí podpredseda Mostu-Híd Ivan Švejna. Podľa neho by sa s ňou v každom prípade malo niečo robiť. Jedným z riešení by mohlo byť rozlíšenie jej výšky podľa sektorov. "Celoplošné zvýšenie minima totiž znamená trebárs pre krajčírky často stratu práce, kým napríklad pre informatikov nemá žiadny význam,“ vysvetľuje. Podpredseda KDH Anton Marcinčin sa prikláňa k názoru, že asi by bolo lepšie na minimálnu mzdu úplne zabudnúť. Základné minimálne platové tarify totiž rieši aj kolektívne vyjednávanie. "Nehovoriac o tom, že by to pomohlo vytvoriť nové pracovné miesta. Pripravovaná odvodová reforma by tomu ešte pomohla.“
Podľa analytika Inštitútu ekonomických a sociálnych analýz INESS Richarda Ďuranu by sa v prípade, že sa nedosiahne celospoločenský úzus na jej zániku, mala minimálna mzda regionalizovať. V praxi to znamená, že každý región by mal inú výšku minima, podľa svojej ekonomickej sily a situácie. "Je predsa nezmysel, že v Bratislave je minimálna mzda rovnaká ako v Michalovciach. V slabých regiónoch by mala byť nižšia, aby sa firmám oplatilo tých ľudí zamestnať.“
Odbory sú zásadne proti
Veľké slovo pri určovaní osudu minimálneho možného zárobku však budú mať aj zamestnávatelia a odbory. Kým tí prví majú rovnaký názor ako súčasná koalícia a ekonómovia, odborári svoj "klenot“ chcú ochrániť a dokonca ešte v tomto roku rokovať o jeho zvýšení. "Sme zásadne proti zrušeniu minimálnej mzdy. Dnes je to na hodinu 2,40 eura. Čistá minimálna mzda predstavuje len o 34 eur viac ako životné minimum. Musí sa oplatiť chodiť do práce,“ argumentuje prezident Konfederácie odborových zväzov Miroslav Gazdík. Podľa neho treba určite o tejto téme diskutovať. O koľko by mal minimálny plat v tomto roku stúpnuť, nekonkretizoval.
"Samozrejme, uvedomujeme si politické a spoločenské súvislosti,“ reagoval tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. "Aj tak si myslíme, že ideálne riešenie je zrušiť minimálnu mzdu. Budeme však radi, ak sa o tom začne aspoň diskutovať.“ Zamestnávatelia budú v tomto roku presadzovať, aby minimum zostalo na rovnakej úrovni.