Napriek rozdielnosti fungovania priebežného a sporivého penzijného systému je výška dôchodkov v oboch závislá najmä od dvoch faktorov -- výšky príjmu a doby poistenia či sporenia.
Závislosť vyplácaného dôchodku od výšky príjmu a doby poistenia v priebežnom dôchodkovom systéme je dôsledkom vzorca, podľa ktorého sa suma dôchodkov počíta. Jeho súčasťou je tzv. osobný mzdový bod, vyjadrujúci pomer mzdy každého poistenca a priemernej mzdy na Slovensku. Sociálna poisťovňa kalkuluje osobný mzdový bod každoročne a pred odchodom do dôchodku z nich vypočíta aritmetický priemer, tzv. priemerný osobný mzdový bod. Ten sa v dôchodkovom vzorci násobí počtom rokov, počas ktorých poistený človek platil odvody do penzijného systému a úradne stanovenou veličinou (aktuálnou dôchodkovou hodnotou). Jej výška býva každoročne aktualizovaná tak, aby poistenec po 40 rokoch získal nárok na úrovni približne polovice svojho priemerného príjmu.
Výška dôchodku z druhého piliera bude priamo úmerná nasporenej sume na osobnom dôchodkovom účte každého sporiteľa. Konečná hodnota na účte bude závisieť od toho, ako dlho naň prispieval a od výšky jeho príspevkov. Keďže ich výška je stanovená fixne (9 % z hrubej mzdy), výška príspevkov na osobný dôchodkový účet klesá alebo rastie so zmenou mzdy každého sporiteľa.
Na rozdiel od priebežného systému má v druhom pilieri vplyv na výšku budúceho dôchodku aj výnos, ktorý investovaním úspor sporiteľov dosiahnu dôchodkové správcovské spoločnosti. Ten nie je vopred administratívne určený, jeho skutočnú výšku môžu sporitelia zistiť napr. na pravidelných výpisoch zo svojho osobného dôchodkového účtu.
Rizikom pre budúce dôchodky môžu byť aj politické rozhodnutia, ktoré môžu zmeniť podmienky ich vyplácania (zvýšením dôchodkového veku), výšku platieb do penzijného systému (zvýšením odvodov) alebo celkovú úroveň. Politickým rizikám čiastočne čelí aj sporivý dôchodkový systém, kde môžu byť výnosy v dôchodkových fondoch ovplyvňované stupňom regulácie investičných pravidiel.