Diaľky k jej životu neodmysliteľne patria, a tak bola jej kariéra predurčená dávno predtým, ako si začala zarábať na prvých brigádach ako sprievodkyňa. Krajiny, ktoré navštívila, už dávno prestala počítať. Na cudzích krajinách ju ani tak nelákajú pamiatky či prírodné krásy, ale najmä spôsob, akým tamojší obyvatelia žijú. Žena, ktorá stojí na čele najväčšej slovenskej cestovky. O svojich vášňach dnes rozpráva šéfka CK Satur Eleonóra Fedorová.
Príjemné s užitočným
Keď sa po revolúcii otvorili hranice, Fedorová sa chopila svojho sna a ešte na prahu dospelosti začala obchádzať cestovné kancelárie na slovenskom trhu a ponúkať im sprievodcovské služby. "Jazdili sme s autobusmi na prvé zájazdy do Francúzska a Španielska, neskôr som začala robiť aj poznávacie cesty," spomína dnes. Že chce pracovať v cestovnom ruchu, vedela od začiatku. Preto po ukončení školy smerovali jej kroky do juhofrancúzskeho Nice. "Spojila som príjemné s užitočným. Južanský spôsob života mi vždy veľmi vyhovoval, a v tom období bolo k dispozícii veľa štipendií. Študovala som cestovný ruch, a čoskoro som začala pracovať pre miestnych touroperátorov, ktorí sa začínali orientovať na ruskú klientelu," spomína dnes.
Keď sa vrátila domov, nastúpila do cestovnej kancelárie Satur. V tom čase spoločnosti šéfoval jej otec, to jej však žiadne privilégiá neprinieslo. "Začínala som ako radová referentka, mojím prvým produktom bol katalóg lyžovačiek." Dnes už spoločnosť riadi. "Cestovanie je skutočne veľká vášeň. Mám šťastie, spojila som svoj koníček s prácou," hovorí.
Žena -- atrakcia
Cestovanie k jej životu neodmysliteľne patrí, a to až v takom rozsahu, ktorý by asi už mnohých aj omrzel. "V zásade som viac ako tri mesiace z roka na cestách. Každoročne zavítam do každej z nami ponúkaných destinácií, minimálne na pár dní v rámci udržiavania vzťahov s tamojšími partnermi," hovorí. Navyše, na vlastnej koži chce vyskúšať každé nové miesto predtým, ako ho ponúknu klientom. "Stáva sa, že niekedy letím o tretej ráno a na druhý deň popoludní už musím byť nazad, ale aj tak mi to stojí za tých pár vzácnych momentov, keď môžem nahliadnuť do života iných ľudí. Sledovať spôsoby ich komunikácie, kultúru a miestne zvyklosti." Napríklad v arabskom svete berú ľudia vyjednávanie o cene ako hru, ktorou sú ochotní zabávať sa aj niekoľko dní -- pre našinca zvyknutého na priame jednanie je to takmer nepredstaviteľné. Ale zvyknúť si treba. "Práve Egypt v 90. rokoch bol pre mňa prvým stretnutím s mimoeurópskou kultúrou. Vtedy som tam bola ako žena -- obchodníčka skutočná atrakcia, dnes je to už úplne iné," vysvetľuje.
Exotika s deťmi
Fedorovej sa ťažko počíta, koľko destinácií ročne navštívi, isté je, že sú ich desiatky. Aj krajiny, ktoré navštívila, už dávno prestala počítať. "Okolo 40, 50?" Na vlastnú dovolenku sa snaží chodiť vždy do nejakej exotickejšej destinácie. "Hlavne nie do saturáckeho hotela. Dovolenka má byť dovolenka, a nie práca," smeje sa topmanažérka. Vyhovuje jej teplo a more, na pláži ju však vylihovať nenájdete. "Mám rada kombináciu pobytu s poznávaním. Deti ma vždy prosia zostať aspoň dve noci v jednom hoteli," vysvetľuje so smiechom. Ani tu sa však úplne nevyhne práci, ako hovorí, vždy si obehne všetky miestne hotely a urobí si kompletný prehľad o ich ponuke.
Rada spomína na dovolenku na Bali spred dvoch rokov, ale napríklad aj na kuriózny zážitok na Kube, keď sa autom dostali medzi desaťtisíce páriacich sa krabov na opustenej pláži. "Samozrejme, zažila som aj komplikovanejšie situácie, nič ma však od cestovania neodradilo," hovorí hrdá mamička, ktorá do rodiny pred piatimi mesiacmi privítala posledný prírastok. Ešte predtým však stihli absolvovať plavbu v Karibiku. "To sa deťom veľmi páčilo. Nejako s nami zvládli prehliadky ostrovov, kde loď zastavovala, lebo vedeli, že vždy o piatej sa vrátime a ony budú môcť ísť do bazéna," hovorí. Pri jej práci nemajú jej ratolesti veľmi na výber. "Aj môj najmenší syn už so mnou, chúďa, musel absolvovať asi na päť služobiek," smeje sa mamička.
Už si doprajeme
Pravdepodobne jedinou dosiaľ len vysnívanou destináciou Fedorovej je Francúzska Polynézia. "Uvažovala som o nej už počas môjho pobytu v Nice. Dosiaľ som však nenašla dostatok odvahy, stále ma odrádza príliš dlhý let. Niekedy nabudúce," hovorí žena, ktorá si nevie predstaviť inú ako akčnú dovolenku. Či už je to lyžovačka v Tatrách, cyklistika v Alpách alebo splav niektorej slovenskej rieky, vždy ide najmä o zábavu a dobrú partiu.
Na jej práci ju teší najmä to, že jej vášeň už medzi Slovákmi vôbec nie je neobvyklá. "Cestujeme čoraz viac a čoraz ďalej. Je mi veľmi sympatické, že naši ľudia síce hľadajú nižšiu cenu, ale potom na dovolenke si už doprajú. A ak sa aj na dovolenku z finančných dôvodov nedostanú pravidelne, ale keď už idú, nepozerajú sa na to, či to pivo stojí o päť centov menej alebo viac," dodala.
Dotazník
Čo stálo na začiatku vašej kariéry a ako ste sa dostali tam, kde ste?
Začínala som ako sprievodkyňa. Po skončení školy som nastúpila do Saturu ako referentka. Mojím prvým produktom bol katalóg lyžovačiek. Tu som sa musela postupne prepracovať. Je ťažko povedať, čo by som robila, keby na čele spoločnosti predo mnou nestál môj otec. Keďže som veľmi aktívny človek, pravdepodobne by som podnikala v turistickom ruchu.
Čo vás robí úspešnou?
Som ten typ, že mám až príliš veľa energie. Vidím to na mojich spolupracovníkoch, ktorí sú zo mňa často unavení. Musím sa priznať, že som niekedy nedôsledná, čo by som rada odbúrala. Myslím si však, že som pozitívne naladená a energická, čo mi pomáha prekonávať problémy. A, samozrejme, šikovní ľudia okolo mňa.
Čo je pre vás v práci najväčšou výzvou?
Pozíciu lídra trhu nie je jednoduché si udržať. Udávať trendy na trhu je pre mňa veľkou výzvou.
Koľko hodín denne trávite v práci?
Normálne osem až desať hodín. Momentálne máme bábätko, takže do práce chodím len na pol dňa. Samozrejme, veľa robím z domu. Môj najmladší syn už navštívil so mnou počas pracovných ciest viac ako 5 krajín.
Čo vás na práci najviac baví?
Spoznávanie nových kultúr, z obchodného aj ľudského hľadiska.
Čo vás na práci baví najmenej?
Dennodenná operatíva. A vypĺňanie dotazníkov.