Inšpektori kontrolujúci bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sa doteraz v teréne orientovali najmä na osvetu. Situácia ich však prinútila k tvrdšiemu postupu. Podľa námestníka generálneho inšpektora Národného inšpektorátu práce Antona Kasana, sa už vo väčšej miere uplatňujú aj sankcie.
Len vlani inšpektori vyrubili pokuty v sume 30 miliónov korún, čo je trikrát viac ako v roku 2001.
Ako vyplynulo z analýzy Národného inšpektorátu práce, prístup firiem k bezpečnosti a ochrane pri práci je nekoncepčný, právne vedomie vedúcich pracovníkov i zamestnancov je nízke a naďalej trvá nezáujem do tejto oblasti investovať. Zamestnávatelia zanedbávajú vzdelávanie a informovanosť zamestnancov. Tí potom nepoznajú predpisy, nemajú návody na obsluhu strojov a nevedia ani akým rizikám sú vystavení.
Kasana odhaduje, že až zhruba 30 percent podnikov nemá vypracovanú politiku pre túto citlivú oblasť. Tá by mala definovať ciele, termíny a konkrétnu zodpovednosť. Nedostatky prevládajú v menších firmách, najmä v priemyselnej výrobe, obchode a poľnohospodárstve. Vo veľkých podnikoch na druhej strane zostáva vypracovaná politika iba na papieri. Príčinou môže byť neinformovanosť o tejto povinnosti, ktorá platí od apríla 2001, ale aj nezáujem firiem.
Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci platí už viac ako sedem rokov. Inšpektoráty za tento čas zistili 102-tisíc jeho porušení. To malo za následok 1 175 ťažkých a smrteľných pracovných úrazov ako aj 142 havárií a porúch technických zariadení. Existujú pritom indície, že veľa najmä ľahších pracovných úrazov sa po dohode firiem so zamestnancami vôbec neoznamuje.
StoryEditor