Revízia tokov energie môže firme otvoriť oči v prevádzkovej slepote, hovorí pre HN Pavol Kosa, energetický audítor zo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry.
Ktoré firmy musia prejsť povinným energetickým auditom?
Podľa zákona o energetickej efektívnosti, ktorý bol prijatý už pred tromi rokmi, sú to firmy v spracovateľskom priemysle a pôdohospodárstve. Priemyselné spoločnosti, ktoré ročne spotrebujú od 5 500- do 20-tisíc megawatthodín energie, si musia dať zhodnotiť energetickú náročnosť prevádzky auditom do konca tohto roka. Odberatelia nad 20-tisíc megawatthodín majú čas až do konca roka 2013. Pri pôdohospodároch sú hranice pre tohtoročné audity od 2 500- do 10-tisíc a v druhom termíne nad 10-tisíc megawatthodín.
Prečo majú väčší odberatelia viac času?
Pretože majú zvyčajne náročnejšie prevádzky a energetická kontrola tam trvá dlhšie.
Malé firmy si teda s povinným auditom starosti robiť nemusia?
Nie, ale snažíme sa ich motivovať, aby si ho urobili dobrovoľne. Uvedomujeme si, že hoci sa realizovaním racionalizačných opatrení, ktoré vyplynú z auditu, dajú dosiahnuť podstatné úspory energie, menšie firmy na ne nemusia mať prostriedky. Napríklad by sa mohla použiť časť peňazí z tzv. energetických daní, medzi ktoré patrí spotrebná daň z uhlia, elektriny a zemného plynu. Za rok 2010 sa na energetických daniach na Slovensku vyzbieralo celkom približne 36 miliónov eur.
Môže si audit dať urobiť aj kancelárska firma, a oplatí sa jej to?
Samozrejme môže, ale to, či sa jej to oplatí, závisí od mnohých faktorov. Momentálne je pre nevýrobné budovy, v ktorých kancelárske firmy zvyčajne sídlia, povinné získať po ich zásadnej obnove energetický certifikát. No upozorňujem, že ten známkuje budovy, ale nehovorí, ako sa budova správa. Audit komplexne zhodnotí reálny "energetický" stav vo firme. Odporúčal by som ho každému, kto sa chce vyhnúť prevádzkovej slepote. Pohľad zvonku na spotrebu energie je určite prínosný. Nemusí priniesť obrovské úspory, ale môže zmeniť štruktúru nákladov na energiu. Firma môže napríklad zistiť, že tretina počítačov, ktorá je zbytočne zapnutá aj po pracovnom čase, jej "zožerie" aj 20 až 30 percent spotrebovanej elektriny. Úplne nezodpovedným prípadom sú "serverovne" chladené klimatizačnými systémami. Energetický audit požadujú niektoré banky aj pri úveroch. Audit nie je len formalita, môže firmám skutočne pomôcť v úsporách, ale aj vo vývoji.
Je určená aj periodicita auditu?
Musí sa opakovať každých päť rokov. Je to čas, za ktorý majú firmy možnosť uviesť zmeny odporúčané v audite do života. Prax ukáže, či je to dlhé obdobie, a či sa neskráti.
Cítite už zvýšený záujem o audit v tomto roku?
Firmy na Slovensku riešia povinnosti ako vždy na poslednú chvíľu. Nápor očakávame až od druhého polroka. No počet audítorov je obmedzený, z vyše 400 vyškolených je zatiaľ zapísaných v registri iba 98. Aj preto neverím, že by to stihli všetky firmy do konca roka. Audítor síce môže mať tím ľudí, ktorý riadi, ale dobrý audit s poctivo zozbieranými dátami aj v malej firme môže trvať tri týždne až mesiac. Neviem presne, koľkých firiem sa môže povinnosť týkať, ale budú ich stovky alebo aj vyše tisíc.
Aké sú pokuty, keď audit firmy nestihnú urobiť?
Do 30-tisíc eur, konkrétnu výšku pokuty určia odborníci zo Štátnej energetickej inšpekcie. Zohľadňovať pritom môžu množstvo spotrebovanej energie či veľkosť firmy, prístup je v tomto prípade na nich. Pre veľké firmy síce môže byť aj maximálna pokuta nižšia, ako by ich stál audit, ale po jej uhradení si musia audit zaplatiť tak či tak.
Čo konkrétne kontroluje energetický audítor?
Všetky toky energie vo firme od ich nákupu cez ich transformáciu a dopravu až po spotrebu. Audítor musí pochopiť všetky toky energie v podniku, na základe toho odhalí slabé miesta a navrhne úsporné opatrenia. Potom vypracuje energetickú bilanciu. Tam uvedie, kde šetriť, na čom a koľko investovať, aby boli úspory realizovateľné. Každá správa z auditu musí obsahovať aj návratnosť investície. Základom dobrého auditu je zbieranie údajov. Aj preto musí byť audítor niekedy psychológ a diplomat. Dostať čo najkomplexnejšie a správne údaje od tých, ktorí boli za energetiku vo firme dovtedy zodpovední, nemusí byť vždy jednoduché. Vo väčších podnikoch, ktoré si robia evidenciu o energii, to môže byť ľahšie. Audítor si len prepočtami overí, či sú údaje správne, prejde energeticky významné časti prevádzky a získa obraz o podniku. Vo firmách, kde nemajú ani základný energetický manažment, tak môže niekedy kontrola trvať dlhšie, hoci je firma menšia.
Odvíja sa cena za audit od množstva peňazí, ktoré firma ušetrí za energie, či od veľkosti firmy?
Pri komerčnom audite to tak môže fungovať, ak sa vykonáva ako súčasť projektu, pri ktorom sa investície splácajú z úspor. No nemyslím si, že tento spôsob bude využívaný pri zákonnom audite. Cena sa vo väčšine prípadov odvíja od prácnosti a od hodinovej sadzby. Tá je napríklad za inžiniersku činnosť zvyčajne od 20 do 30 eur za hodinu. Avšak audítori majú voľnosť v určovaní cien, ide o cenu dohodou. Vo Francúzsku sa napríklad používa spôsob určenia ceny na základe nákladov na energiu, ktoré firma má, v rozmedzí od pol percenta až do troch percent.
Koľko percent energie môže firma priemerne ušetriť po energetickej kontrole? Počul som aj o 40 percentách.
40 percent je veľa, to by musela firma veľmi zle hospodáriť. Priemerne sa dá ušetriť od 5 do 25 percent. Dôležité je, aký podiel tvoria náklady na energiu z celkových prevádzkových nákladov. Audítor povinne v zmysle zákona navrhne dva racionalizačné projekty a určí, ktorý je ekonomicky, energeticky a environmentálne výhodnejší. Konečný výber realizovaných opatrení je na firme. Niečo sa dá ušetriť už len organizačnými zmenami, ale zväčša sú úspory nadviazané na investičné náklady. Firmy si často vyberajú z projektu len rýchlo návratné opatrenia, investície odsunú, a potom sa čudujú, že úspora nie je taká, akú predpovedal audit. Navyše energetický audit nie je úplne presné určenie úspor. Audit má predovšetkým upozorniť na slabé miesta. Úsporné opatrenia iba odporúča. Nerieši presne typ stroja alebo technológie, ktoré si majú firmy namontovať.
Za koľko rokov sa vrátia investície do energetickej úspory?
Pri organizačných zmenách je v podstate zbytočné hovoriť o návratnosti. Pri nízko nákladových opatreniach sa peniaze vrátia aj po pár mesiacoch. Pri investičných projektoch by nemala návratnosť presiahnuť sedem rokov. Ak by to trvalo dlhšie, už to nemusí byť pre firmu akceptovateľné.