Cukríková fabrika firmy Leaf Slovakia sa nachádza v priemyselnom parku pri Leviciach v časti Géňa. Keď sme tam boli pred dvoma rokmi, park bol ešte poloprázdny. Dnes je skoro plný, ale medzi výrobnými halami je hľadanie pôvodne holandskej, dnes skôr medzinárodnej firmy Leaf Slovakia jednoduché. Vôňa pelendrekových cukríkov je cítiť už pri príchode na parkovisko.
Bezpečnosť nadovšetko
Pred zapojením sa do výroby sladkostí nás čaká podrobné školenie o bezpečnostných pravidlách, ktoré je nutné v závode dodržiavať, aby sme ochránili naše zdravie. Dozvedáme sa, že v celom areáli fabriky je prísne zakázané fajčiť. O tom, že sa toto pravidlo skutočne dodržiava, sme sa presvedčili hneď pri príchode, keď sme videli uzimených fajčiarov až pri vrátnici za plotom firmy. Okrem fajčenia je vo výrobe zakázané aj jesť či nosiť si vlastné nápoje. Na pitie je tam pripravená voda v špeciálnych nádobách a jednorazové plastové poháre.
Na skeptickú otázku, či pracovníci nemôžu ochutnať ani cukríky, odpovedá Petr Milan, personálny manažér firmy, že to im zakázať nemôžu a ani nechcú. Zamestnanci však dostávajú k výplate aj balíčky s výrobkami firmy, takže na cukríky veľkú chuť počas práce nemajú. Po upozorneniach čoho sa vo výrobe nemáme dotýkať - hmota na výrobu cukríkov je viac ako 100-stupňová, a kadiaľ nemáme chodiť, vyfasujeme bezpečnostný odev, obuv a ochranné pokrývky vlasov, fúzov a uší. Vyzeráme ako kozmonauti v bielom skafandri. Pred vstupom do výroby si ešte musíme umyť a vydezinfikovať ruky a odložiť hodinky a prstene. Cudzie predmety v balíčkoch cukríkov nie sú vítané.
Cukríky potrebujú svoju klímu
Sprievodkyňu po výrobe nám robí majsterka, pani Renáta Mesárová. Najprv nám ukáže celý proces výroby od "kuchyne“, kde sa varí hmota na sladkosti, cez jej formovanie na lisoch, sušenie a obaľovanie. Leaf vyrába tri základné druhy sladkostí - tvrdé pastilky na cmúľanie, mäkké žuvacie cukríky a extrudované pelendrekové cukríky. Každý z týchto výrobkov je háklivý na vlhkosť a teplotu. Preto je vo fabrike klimatizácia, ktorá stráži klimatické podmienky v hale. Ak by bolo v hale príliš teplo cukríky by sa nevysušili poriadne a lepili by sa na seba. Preto technológovia okrem počítačov, ktoré riadia klímu, sledujú aj predpoveď počasia.
Každý druh sladkosti sa vyrába inak. Žuvacie cukríky, podobné našim Sisi, sa z uvareného a zlisovaného "cesta“ strihajú na kocky. Pastilky sa zase zo zlisovanej a vysušenej hmoty vykrajujú. My sme najprv určení na výpomoc pri finálnej fáze, teda pri balení sladkých produktov. Našou úlohou je podávať na bežiaci pás obaly na pastilky Mynthon, ktoré potom stroj precízne zloží a naplní modrými cukríkmi. Úloha vyzerá jednoducho, ale ak poskladané škatuľky neusporiadame na pás správne a nahusto, tak ich stroj neposkladá a zasekne sa. Naša spolupracovníčka a školiteľka nás zaúča ako obaly správne usporiadať, ako dolievať do stroja lepidlo a ako vyraďovať zle zlepené škatuľky. Vyskúšame si aj vysávanie pastiliek špeciálnym vysávačom. Je to potrebné preto, lebo cukríky v stroji sa trocha lepia a treba ho prečisťovať.
Hudba sa neosvedčila
Od baliaceho stroja sa presúvame k dávkovaciemu, ktorý do pripravených prepraviek chrlí fialové pastilky. My máme kontrolovať, aby v každej nádobe bolo približne päť kíl cukríkov. Keď sú naplnené, musíme ich prekladať na paletu a mať pripravenú novú prepravku na ďalšiu dávku pastiliek. V miestnosti je pepermintová vôňa až taká silná, že nezvyknutému hosťovi hneď vyhŕknu slzy. Ďalšia nepríjemnosť je, že v hale je neustály hluk. Je síce znesiteľný, ale aj tak majú pracovníci na ušiach protihlukové slúchadlá. Nám majú stačiť štuple do uší. Keď sa neskôr pýtame personálneho manažéra či nemôžu zamestnanci počúvať vlastnú hudbu na slúchadlách hovorí, že to skúšali, ale neosvedčilo sa im to. Zistili, že hudba ruší zamestnancov pri práci a môže spôsobiť úrazy z nepozornosti. Poslednou pracovnou zastávkou je linka, kde odoberáme z bežiaceho pásu už zabalené cukríky v škatuľke s rozprávkovými šmolkami. Ide tu o rýchlosť. Škatuľky treba stíhať odoberať a zároveň ich ukladať do kartónových škatúľ. Kto nemá systém, nestíha a škatuľky sa mu na páse kopia. Po pár minútach sa zabehneme a pás je prázdny.
Vyrobiť a vyviezť
V levickej fabrike na cukrovinky pracujú prevažne ženy okolo štyridsiatky, ale nájdeme tam aj mužov, technológov či skladníkov. Leaf dnes zamestnáva 330 ľudí, a keďže na budúci rok plánujú rozšírenie výroby, ich počet sa zvýši. Vedenie spoločnosti presťahuje časť výroby z Dánska do Levíc a produkcia závodu sa má zvýšiť z dnešných viac ako sedem tisíc ton ročne na dvojnásobok. Podľa Petra Milana kríza veľmi výrobu cukríkov nezasiahla. Sladkosti sa totiž jedia aj keď je rodinný rozpočet na tom horšie. Máloktorý rodič odmietne dieťaťu kúpiť sladkosť. Firma má silné pozície na trhu s cukrovinkami v rodnom Holandsku, Škandinávii, ale aj Belgicku a Taliansku.
Pre slovenského konzumenta sú však v Leviciach vyrábané značky cukríkov neznáme. Niekto možno pozná pastilky Läkerol z obchodného domu Ikea, ale názvy ako Malaco, Chewits, Saila či Sperlari našincovi veľa nehovoria. Je to preto, že Leaf je výrobná fabrika a svoje produkty na slovenskom trhu nepredáva. "Preraziť na slovenskom trhu, kde sú konzumenti verní osvedčeným značkám cukroviniek nie je ľahké ani lacné,“ priznáva personálny manažér. Pri sladkostiach totiž veľmi záleží na regionálnej chuti. Vo Fínsku sú napríklad populárne slané cukríky, ktoré obsahujú salmiak. Tie by sa asi na Slovensku neujali. Milan dodáva, že taktika majiteľov firmy je taká, že sa snažia upevniť si pozície na trhu, kde sú najznámejší, posilniť tam, kde sú dvojkou a trojkou a až neskôr expandovať do krajín, kde sú neznámou značkou. O tom, že fabrika plánuje na Slovensku ostať dlhšie, svedčí aj to, že okrem výroby má aj výskumno-vývojové oddelenie, kde sa vedci "hrajú” s novými chuťami sladkostí. Podobne rozvíja aj spoluprácu s mestom a regionálnymi školami, ktoré zapája do školení a výskumu.