Stavbárom na rýchlostnej ceste R1 totiž skomplikovali život prudké dažde aj nálezy vykopávok, pre ktoré museli v lokalite Nitry zabezpečiť archeologický výskum. Pre HN to potvrdil exminister dopravy Ľubomír Vážny, u ktorého si investičná firma Granvia za tieto problémy neúspešne pýtala aj zvýšenie ceny. Tá je dnes 3,8 miliardy eur, za ktoré bude Granvia 52-kilometrovú cestu stavať, ale aj opravovať, udržiavať a financovať z bankových úverov. Toto všetko štát nezaplatí hneď, ale postupne za 30 rokov.
Rozhodne nezávislý inžinier
Granvia si pýta kompenzácie od štátu, keďže za riziká spojené s nálezmi vykopávok zodpovedá on. "Koncesná zmluva obsahuje kompenzačné udalosti pri takzvaných nepredvídateľných udalostiach, medzi ktoré určite patrí aj archeológia. A nikde na svete žiadny zhotoviteľ nepristúpi na uzatvorenie zmluvy bez takýchto kompenzačných udalostí,“ hovorí Vážny.
Napriek tomu im však doteraz vyhovel len v požiadavke na predĺženie termínu. "Boli za mnou trikrát, kompenzačné opatrenia v podobe zvýšenia ceny som im neuznal,“ dodáva Vážny.
Neznamená to však, že exminister nad stavbármi vyhral. Prípad sa len posunul na takzvaného nezávislého inžiniera, teda objednanú firmu, ktorá rieši takéto spory medzi štátom a stavbármi.
Po troch prípadoch, ktoré na "rozhodcovskú“ firmu posunul Vážny, zrejme prídu aj ďalšie. Požiadavky na zvýšenie ceny totiž stavbári posielajú aj novému ministrovi Jánovi Figeľovi, ktorý s nimi rovnako nesúhlasí. "Ministerstvo je presvedčené, že väčšina uplatňovaných nárokov je neoprávnených,“ povedal šéf komunikačného oddelenia rezortu Ľubomír Tuchscher.
Vykopávky aj úvery
Figeľ, Vážny ani šéf Granvie Eric Delobel zatiaľ o konkrétnych sumách nehovoria. "Informácie, ktoré sú predmetom rokovaní, poskytnúť nemôžeme, sú dôverné,“ povedal šéf Granvie.
Podľa zmluvy môže Granvia žiadať nielen preplatenie nákladov na archeologické práce, ale aj kompenzácie za ďalšie problémy, ktoré jej v súvislosti s oneskorením vznikli. Medzi nimi je napríklad pomalšia návratnosť tohto verejno-súkromného projektu (PPP). Štát má totiž investorovi za túto cestu platiť až po ukončení výstavby. Keďže to bude kvôli vykopávkam neskôr, oneskoria sa aj prvé platby. To môže byť pre koncesionára problém, keďže si na tento projekt väčšinu peňazí požičal v bankách, ktoré sa spoliehajú na včasné splácanie.
Dozor "pod dozorom“
Nové vedenie rezortu dopravy vidí riziko aj v nezávislej inžinierskej firme, ktorá požiadavky od Granvie rieši. Obáva sa, že bude stáť viac na strane Granvie, ktorá ho platí. "Žiaľ, bývalé vedenie ministerstva dostalo Slovensko do nevýhodnej situácie. V snahe stavať za každú cenu urobilo v rámci vyjednávaní mnohé ústupky vrátane nedostatočnej záruky, že takzvaný nezávislý dozor platený koncesionárom bude naozaj nezávislý,“ hovorí Tuchscher.
Podľa Vážneho je to planý poplach. Tvrdí, že Granvia síce dozor platí, no vyberá ho ministerstvo. Ministerstvo má v tomto prípade právo veta. To znamená, že ak má pochybnosť o objektívnosti nezávislého inžiniera, jednoducho ho môže vymeniť, hovorí exminister.