Mikloš pre HN: Európa musí ustúpiť, inak nepodpíšem

Počiatek mohol podpísať rámcovú dohodu o záchrannej sieti. Z nej by Slovensku nevyplynuli žiadne záväzky, ale euroval sa bez toho nemôže rozbehnúť. Podpíšete najskôr rámcovú zmluvu a potom sa pokúsi premiérka Radičová dohodnúť výhodnejšie podmienky účasti Slovenska?
Nič nepodpíšem pred rokovaniami. Obranný val je v mnohom podobný gréckej pôžičke. Suma garancií je omnoho väčšia. Nie je pravda, že vláda Roberta Fica sa na nič nezaviazala. V máji sa politicky všetky krajiny vrátane Slovenska zaviazali, že tento mechanizmus vytvoria.

Ale teraz prichádza vláda, ktorá nemá na euroval taký pohľad ako kabinet premiéra Fica. Je teda pre vás výška slovenských štátnych záruk v záchrannej sieti v hodnote 4,3 miliardy eur priveľká?
Podieľať sa na gréckej pôžičke alebo záchrannom vale podľa kapitálu v Európskej centrálnej banke považujem za zlé. Bolo by ilúziou tvrdiť, že máme v eurozóne rovnaké postavenie ako veľké krajiny, ale zároveň platí, že máme vždy nohu medzi dverami pri veciach, ktoré vyžadujú súhlas všetkých. Toto také veci boli. A Ficova vláda trestuhodne nevyužila možnosť rokovať a dosiahnuť lepšie podmienky. Svedčí o tom podiel, ktorým sa zúčastňujeme na gréckej pôžičke aj záchrannom vale. Náš podiel je daný podielom kapitálu v Európskej centrálnej banke a predstavuje jedno percento. Teda platíme vo väzbe na našu životnú úroveň omnoho viac, ako platia bohaté krajiny.

Tvrdíte, že ste proti záchrannej sieti, ktorá má odvracať bankrot ďalších potenciálnych rozpočtových hriešnikov eurozóny. Ako by ste navrhovali riešiť dlhovú krízu?
Štandardne, čiže použitím nástrojov, ktoré využívajú aj iné krajiny. Teda rokovaním Medzinárodného menového fondu a krajiny, ktorá má problémy. Krok, ktorý urobila Európa, keď začala zachraňovať Grécko pôžičkami iných krajín, je pokračovaním morálneho hazardu. Hovorí sa tým: zadlžujte sa, požičiavajte si a nerobte reformy. Keď prídu problémy, zaplatí to niekto iný. Zásadný problém je, že sa hovorí o solidarite. Ja považujem solidaritu chudobných s bohatými za zvrátenú. Najviac mi prekáža, že daňoví poplatníci budú platiť a banky, majitelia bánk, ktorí to do značnej miery spôsobili, neprídu ani o jedno euro. To je doslova privatizácia ziskov a nacionalizácia strát. Pri štandardnom bankrote krajiny by časť účtu museli zaplatiť aj banky. Možno by to niektoré banky ohrozilo. Hrozil by ich krach. Ak by ich vlády zachraňovali, zároveň by banky zoštátňovali. Znamená to, že vlastníci bánk by prišli o akcie a štát by ich asi vyhodil. Dnes vlastníci bánk neprichádzajú o nič. To mi pripadá neakceptovateľné

Politici tvrdia, že sa tým pomáha euru, ktoré sa neoslabí oproti doláru. Nie je silné euro iba politickým fetišom, ktorý ekonomike v čase krízy nepomáha?
Áno. To, že je silná mena niečo dobré a slabá mena niečo zlé, je tiež mýtus. Každá minca má dve strany. Silná mena má pozitíva aj negatíva. Keď Grécko padlo do problémov, tak politici presviedčali o tom, že keby sa im nepomohlo, tak by neudržali euro. A zároveň sa tvrdilo, že v takom prípade by sa stala nejaká katastrofa. Ani jedna z týchto vecí podľa mňa neplatí. Ak by Grécko neudržalo euro, tak pre silu eura by to mohlo byť aj pozitívne. Zároveň platí, že nikto nevedel vysvetliť, prečo by Grécko nemohlo euro udržať aj v prípade, že by nedostalo pôžičku z iných krajín.

Prednedávnom predstavil Brusel pravidlá, podľa ktorých by mali byť trestaní rozpočtoví hriešnici. Bude v poriadku, keď budú musieť krajiny EÚ najskôr ukazovať rozpočty Európskej komisii a až potom ich predkladať do národných parlamentov?
Som proti tomu, aby sa zvyšovala kompetencia Bruselu pri schvaľovaní národných rozpočtov. Z hľadiska monitoringu je to v poriadku, ale prenášanie kompetencie považujem za neprístupné. Naklonený som sprísňovaniu národných legislatív aj koordinovaným prístupom. To dokonca považujem za nevyhnutné. A toto ideme robiť aj na Slovensku. Nie som ani proti sprísneniu Paktu rastu a stability. A som aj za to, aby existovala aj negatívna motivácia, teda sankcie v oblasti eurofondov.

Predpokladám, že z toho vyplýva jasné nie pre spoločnú rozpočtovú politiku eurozóny.
Áno.

Nová vláda má v programových tézach medzi opatreniami aj zníženie spotrebnej dane na naftu na minimálnu úroveň povolenú EÚ. Kedy je to podľa vás reálne?
Takto to v tézach nie je napísané. Napísané je to tak, že zvážime možnosť zníženia dane na naftu. Presne to urobíme. Analýza ukáže, či je to vôbec reálne. Tá téza je tam preto, lebo jedna z koaličných strán si myslí, že by sa to neprejavilo ako výpadok príjmov.

Ktorá strana?
SaS.

Viacerí odborníci poukazujú na fakt, že opatrenia pre príjmovú stranu rozpočtu v tézach chýbajú. S verejnými financiami to však ide z kopca. Ktoré okamžité kroky vie spraviť vláda v druhom polroku, aby sa deficit nedostal ďaleko za sedem percent?
Na príjmovej stránke nemôžu byť opatrenia, ktoré okamžite prinášajú efekt, ak sme sa zhodli na tom, že nechceme zvyšovať dane. Kľúčové budú opatrenia na výdavkovej strane a na príjmovej strane pôjde o naštartovanie ekonomiky, ktoré prinesie aj vyššie príjmy štátu. Ale to nie sú okamžité opatrenia. Tie potrebujú istý čas.

Dá sa teda niečo v tomto roku spraviť so schodkom, o ktorom aj exminister financií tvrdil, že dosiahne 6,98 percenta, ak sa nič nespraví? On pritom hovorí, že vláda má možnosť znížiť deficit na plánovaných 5,5 percenta v tomto roku.
Počiatek tára, je to nezmysel. Neviem potom, čo on robil štyri roky. Najlepšie ilustrujú plytvanie Ficovej vlády nasledujúce skutočnosti: za prvý polrok tohto roka máme 15-percentný nárast výdavkov, kým Česká republika má iba nepatrný nárast výdavkov. Po druhé, vláda zanecháva rozpočet v rozvrátenom stave, pretože výpadok daní a odvodov sa odhaduje na jednu miliardu eur, ale v budúcom roku je to až 1,4 miliardy eur. Ďalší dôvod, prečo sa v tomto roku už žiadne zázraky robiť nedajú, je ten, že sa zároveň neriešili veci, ktoré sa riešiť mali a prinesú extra výdavky. Ide napríklad o katastrofálny stav financovania obcí a miest, alebo o povodne, ktoré boli pre vládu problémom iba do 12. júna. Po voľbách už povodne neexistovali. Do 12. júna peniaze rozhadzovali bez adekvátneho zisťovania, či sú tieto výdavky oprávnené. Brať vážne Počiatka už dnes asi nemôže nikto. Naše opatrenia prídu s prípravou rozpočtu na budúci rok. Všetky obligatórne výdavky sú dané zákonom. Ak ich chceme znižovať, musíme to spojiť so schvaľovaním zákonov. A väčšina z toho sa dá robiť až od budúceho roka. Nehovorím, že sa tento rok nedá robiť nič, ale nejaká predstava, že sa výrazne zníži  deficit, je nereálna.

Niektoré obce tvrdia, že ich výška príjmov je na úrovni 15 až 20 percent minuloročnej úrovne. Vlani dostávali obce a mestá od vlády jednorazovú dotáciu. Predpokladáte takúto dotáciu aj v tomto roku a bude viazaná aj na nejaké protikroky zo strany samospráv?
Vývoj je naozaj zlý. Už vlaňajší rok bol rokom krízy. Nedajú sa pred tým zatvárať oči. Budem to riešiť za rokovacím stolom. Štát zrejme bude musieť mestám a obciam pomôcť jednorazovou dotáciou, na druhej strane riešenie nebude len na strane štátu, ale aj obcí a miest. Diskutovať musíme aj o systémových riešeniach, či už z hľadiska pravidiel fiškálnej decentralizácie, nie len čo sa týka podielu daní z príjmu fyzických osôb, ale aj z hľadiska sprísnenia rozpočtových pravidiel. Aby sa mestá nemohli zadlžovať tak, že si berú úvery na bežné výdavky. Možností je viac. Štát môže obciam doplácať príjmy do určitej výšky. Ak by ich príjmy presiahli určitú hranicu, peniaze by, naopak, vracali. Do úvahy prichádza aj rezervný fond.

Medzi tézami je napríklad audit výnimiek v zákone o dani z príjmu. Ktoré výnimky by mohli byť zrušené? Môže to rozpočtu pomôcť ešte v tomto roku?
To bude predmetom analýzy a budeme zvažovať aj politickú priechodnosť. Ide o citlivé kroky.

Aká je vaša predstava, čo by mohlo prejsť koalíciou?
Moja predstava je taká, že by to malo byť razantné. Ale nebudem hovoriť o veciach, ktoré zatiaľ neboli predmetom politických rokovaní a dohôd, lebo by som tým ohrozil možnosť uplatnenia opatrení. O citlivých veciach by sme si nemali posielať odkazy cez médiá. Potom je ťažké presadiť aj to, čo by pri korektnom postupe presadiť dalo.

To tiež môže znamenať, že sa verejnosť má dozvedieť iba o tých opatreniach, ktoré koalíciou prejdú. Teda sa podarí utajiť potenciálne lepšie návrhy. Ako chcete vniesť do verejných financií transparentnosť netransparentnou politikou?
Nič vám nebráni písať, čo by bolo dobré urobiť. Nič nebráni expertom, aby o tom písali. Ak prídeme s pracovným návrhom, tak bude zverejnený. A na vyjadrenie bude dostatok času. Nemyslím si, že by toto riziko hrozilo.

Ako hodnotíte opatrenia, o ktorých hovoril Anton Marcinčin z KDH? Ide napríklad o zjednotenie a zvýšenie DPH na 21 percent, zvýšenie spotrebnej dane na alkohol a cigarety. Ale hlavne by ma zaujímal váš názor na zrušenie vianočného príspevku. Môžu tieto opatrenia zachrániť tohtoročný rozpočet?
Platí, čo som povedal. Ak nie každý rešpektuje princíp, že sa najskôr o opatreniach dohodneme na koalícii, tak Marcinčin je typickým žiarivým príkladom nerešpektovania týchto pravidiel.

Môžete aspoň prezradiť, či ste za zrušenie vianočného príspevku pre dôchodcov?
Myslím si, že som vám odpovedal.

Podľa jedného prieskumu medzi zahraničnými investormi sú časté zmeny v daňovej legislatíve ich nočnou morou. Preto sa pýtajú: trúfnete si prijať zákon, ktorým by sa zmeny v daniach mohli schvaľovať najskôr 12 mesiacov pred tým, ako vstúpia do platnosti?
Neviem, či sa nedajú nájsť iné mechanizmy. Vnímam to ako problém. A chceme zvýšiť mieru stability v daňovom systéme. Forma je zatiaľ druhá vec.
Podľa téz chce vláda znižovať deficit a strednodobo smerovať k vyrovnanému rozpočtu. Kedy vidíte reálne vyrovnaný rozpočet? Môže to byť v horizonte tohto volebného obdobia?
To budem vedieť, keď uvidím výsledky auditu verejných financií a podrobné analýzy.

Aké by bolo vhodné tempo konsolidácie verejných financií?
Ideálne je urobiť čo najviac na začiatku. Vôľa ešte nevyprcháva. Súvisí to aj s tým, ako sme schopní naštartovať ekonomiku a zvýšiť príjmy. V zmysle opatrení na výdavkovej strane rozpočtu a prípadne rýchlych na príjmovej strane to treba urobiť čo najskôr. A zároveň treba robiť politiku tak, aby rast ekonomiky umožňoval konsolidáciu verejných financií.

V Česku sa napríklad v budúcom roku vláda dohodla znížiť rozpočtový schodok na 4,6 percenta o 74 miliárd českých korún. Trúfate si na niečo podobné?
To zistím, až keď budem mať výsledky analýzy verejných financií. Rozdiel je v tom, že Česko malo úradnícku vládu, ktorá spolupracovala so všetkými stranami aj z hľadiska poskytovania informácií. Na Slovensku sme mali vládu, ktorá zatajovala informácie,  nezverejnila daňovú prognózu, ktorá do volieb nezverejnila záverečný účet.

Vláda má v pláne aj ústavný zákon o fiškálnom pravidle pre hrubý verejný dlh. Môžete povedať, aké sú vaše predstavy o maximálnej výške verejného dlhu?
Áno, chceme ústavným zákonom zaviesť prísne obmedzenia pre deficit aj verejný dlh. Dôležité je aj to, aby boli tieto pravidlá vynútiteľné. Aby bola inštitúcia, ktorá bude nezávislá od vlády a bude monitorovať vývoj verejných financií. Lebo aj počas Ficovej vlády sme boli svedkami permanentného klamania. Na konkrétnych pravidlách aj výške verejného dlhu, ktorá by nemala byť prekročená, sa ešte musíme dohodnúť v rámci koalície.

Malo by ísť o nejaký podúrad na ministerstve financií, ktorý by strážil verejné financie?
To nemôže byť sekcia žiadneho ministerstva. Môže to byť analógia Národnej banky Slovenska z hľadiska nezávislosti od vlády. Mal by to byť renomovaný domáci alebo zahraničný subjekt.

Nedalo by sa to posunúť Bankovej rade Národnej banky Slovenska?
Modely sú rôzne. Tlak na to, aby sa to prijalo, bude obrovský aj zo strany Európskej komisie. Jeden z prijateľných návrhov riešenia tohto problému vyšiel aj z prostredia centrálnej banky.

Aký by mal byť limit pre verejný dlh?
Nemal by byť vyšší ako 60 percent HDP. Do akej miery bude nižší, nám ukážu prepočty a analýzy, pretože my dnes vieme iba zhruba odhadnúť dlh. Určite si nechceme vytvárať žiaden priestor, žiaden vankúš pre nezodpovednú politiku.

Kedy sa začnú robiť analýzy verejných financií, z ktorých vyplynie, či budú splnené podmienky pre odvodový bonus?
Tie podmienky som naformuloval ja, takže ich považujem za dôležité. A aj výraz toho, že s odvodovým bonusom nemám žiaden problém. Môže to trvať tak dlho, ako pri zavedení rovnej dane. Teraz máme podobnú formuláciu v tézach. V priebehu najbližších týždňov zriadim poradnú skupinu, kde budú tiež páni Sulík a Mihál. O analýzu požiadame aj zahraničné inštitúcie. Budeme postupovať tak rýchlo, ako sa bude dať. Predpokladom je zjednotenie výberu odvodov a daní. K tomu zrejme nedôjde skôr ako v roku 2012. Ale potrebovať asi budeme ešte ďalší rok. Možno ten cieľový najskorší dátum, ak všetko pôjde dobre, by mohol byť 1. januára 2013.

Druhej Dzurindovej vláde sa vyčítalo najmä to, že tempo reforiem bolo príliš rýchle, čo využil Robert Fico. Plánujete upraviť načasovanie zavedenia nejakých nepopulárnych zmien vzhľadom na skúsenosti z minulosti?
Skôr bol problém v komunikácii ako v načasovaní. Vnímanie reforiem verejnosťou bolo nepravdivé a Fico z toho ťažil. V klamaní a šírení mýtov bol Fico dobrý. Napríklad to, že reformy spôsobili prehĺbenie chudoby, bol absolútny nezmysel. Po roku 2004 nedošlo k prepadu reálnych miezd, ani nárastu chudoby, naopak, došlo k zníženiu chudoby a nezamestnanosti. Vecne reformy neboli robené zle. Možno sa podcenila komunikácia

Jedna z vecí, ktoré boli deformované, sú aj ceny energií. Je napríklad platné rozhodnutie súdu, podľa ktorého štát nemal právo požadovať od Slovenských elektrární také ceny pre domácnosti, aké žiadal. Plánujete opäť uvoľniť regulačnú politiku?
Je mýtus, že vďaka Ficovi tu boli nižšie ceny energií. Ony boli nižšie vtedy, keď mali rásť, ale boli vyššie vtedy, keď mali klesať. Z poslednej analýzy vyplýva, že máme jedny z najvyšších maloobchodných cien elektriny a plynu v Európskej únii.

Kuloárové informácie vám prisudzovali post ministra školstva. Nakoniec ste skončili vo svojom domovskom rezorte. Bola informácia o tom, že máte byť ministrom školstva iba fáma?
Bola to zrejme iba fáma, ale vyvolaná tým, že keď som bol počas druhej Dzurindovej vlády podpredsedom vlády, tak som cítil obrovský deficit v oblasti školstva. Preto som prišiel s programom Minerva, čo bol vlastne rozvoj znalostnej spoločnosti. A potom som sa vyjadril v tom zmysle, že SDKÚ-DS by sa mala uchádzať o školstvo, pretože školstvo za posledných dvadsať rokov nemalo šťastie na ministrov a potrebovalo by sa pohnúť dopredu

Od začiatku koaličných rokovaní ste mali záujem o financie?
To nie je tak, že by sme si po voľbách sadli a rozprávali sa o záujmoch. Jednoducho som nechal  veciam voľný priebeh, keď som zachytil, že predseda druhej najsilnejšej strany (líder SaS Richard Sulík, pozn. red.) má silný záujem o financie, tak som to považoval za legitímne a nepodnikal som žiadne kroky. Ale je logické, že do úvahy v mojom prípade pripadal záujem aj o znalostnú spoločnosť. Nevylučoval som ani pozíciu iného ministra. Do úvahy prichádzali tri ministerstvá - financie, hospodárstvo, aj to školstvo

Ste s tým, že obsadíte post ministra financií, spokojný?
Áno, aj keď to nie je ľahké ministerstvo. Možno práve preto oň taký záujem nebol.

Aké bude vaše prvé rozhodnutie po návrate do kresla ministra financií?
Celkom určite to bude audit stavu verejných financií a stavu ministerstva aj z hľadiska zmlúv, ktoré sa tam podpisovali.