Cenám na slovensku pomohla kríza a slabý dopyt. Ich ďalší vývoj bude závisieť od zotavenia ekonomiky.
Myslíte si, že v tomto roku ceny udržala pod kontrolou skôr kríza alebo Cenová rada?
Asi kombináciou oboch. Samozrejme, kríza stlačila ceny celosvetovo dole, napríklad v rámci únie iba štyri krajiny sa vyhli deflácii. Vplyv krízy v podobe nízkeho dopytu, a teda nižších cien je teda jasný. Cenová rada však významným spôsobom bojuje proti neodôvodnenému nárastu cien tým, že identifikuje jeho príčiny.
Očakávate po odznení krízy dynamický rast cien?
Hospodársky rast je spravidla spojený s rastom cien. Keďže očakávame, že oživenie ekonomiky bude len pomalé, bude ho sprevádzať pravdepodobne aj miernejší nárast cien.
Spomalí kríza zdražovanie služieb, pri ktorých je priestor na rast cien najväčší?
Riziko rastu cien je v segmente služieb skutočne vyššie ako pri tovaroch. Vzhľadom na to, že pod vplyvom krízy klesá dopyt aj po službách, mali by aj ich ceny rásť pomalšie.
Dá sa očakávať, že ceny bankových služieb, ktoré v júli mierne klesli, opäť porastú z dôvodu klesajúcich ziskov bánk?
Tieto ceny sú u nás najnižšie v rámci únie. Priestor na ich rast je však čiastočne obmedzený tým, že kríza sa podpísala aj pod pokles záujmu obyvateľov a firiem o bankové služby. Problémom však je úrokový diferenciál, ktorý je v súčasnosti najvyšší spomedzi krajín únie.
Ktoré sektory považujete z hľadiska rastu cien za rizikové?
V zásade dva. Prvým je potravinársky sektor, v ktorom ceny nie vždy závisia od úrody a nevieme ich celkom ovplyvniť. Druhým rizikom je ropa, ktorej nárast ceny má dosah takmer na všetky ostatné segmenty.