Vyše 640 malých a stredných firiem od začiatku roka získalo od bánk úver s jemnejšími podmienkami. Využili produkt, pri ktorom sa za časť istiny banke zaručuje štát. Banky aj štát považujú toto protikrízové opatrenie za úspešné. Podnikatelia by chceli, aby banky na týchto úveroch znížili úroky, keďže znášajú menšie riziko. Pomohlo by to tak viacerým.
| Úver so zárukou SZRB Parametre úveru so zárukou SZRB - od 16 600 do 340-tisíc eur - Slovenská sporiteľňa a Volksbank poskytujú tieto úvery až do 1 milióna eur, uvažuje o tom aj Tatra banka - splatnosť do 12 mesiacov alebo 7 rokov - záujemca komunikuje len s komerčnou bankou, nemusí ísť aj do SZRB - úroková sadzba sa odvíja od sadzby EURIBOR, banky ju zvýšia o svoje prirážky Kto môže získať úver so zárukou SZRB - malý a stredný podnikateľ - maximálne s 250 zamestnancami - minimálne s ročnou históriou firmy - s ročným obratom do 33 miliónov eur - potrebuje doklady ako pri bežnom úvere, banky ho posúdia a schvália do týždňa až 15 dní Na čo úver slúži so zárukou SZRB - na financovanie bežných prevádzkových potrieb - formou kontokorentných a splátkových úverov - na financovanie investícií menšieho rozsahu - do zariadení, technológií, rekonštrukcie nehnuteľností a podobne Na čo úver so zárukou SZRB nedostanete - podnikateľské zámery z oblasti bankovníctva, poisťovníctva a peňažníctva - aktivity finančného charakteru - napríklad faktoring, obchodovanie s cennými papiermi - sprostredkovateľské a konzultačné služby v oblasti právnych služieb a poradenstva - napríklad notári, audítori, advokáti, exekútori - nákup hracích a hudobných automatov, umeleckých diel a zbierok - prevádzky ohrozujúce verejný poriadok, morálku, životné prostredie - maloobchodná a veľkoobchodná činnosť obchodných reťazcov Štruktúra rýchlych záruk podľa krajov Banskobystrický 13,24 % Bratislavský 34,70 % Košický 8,22 % Nitriansky 7,76 % Prešovský 4,57 % Trenčiansky 6,39 % Trnavský 10,05 % Žilinský 15,07 % |
Najmä prevádzkové úvery
Úver s takzvanými rýchlymi bankovými zárukami funguje na princípe rozdelenia rizika. Štátna Slovenská záručná a rozvojová banka berie na seba 55 percent záruky za úver. Zvyšných 45 percent je na pleciach podnikateľa. To znamená, že ak potrebuje úver 100-tisíc eur, štát sa zaručí za 55-tisíc a firma zloží zábezpeku za 45-tisíc. Komerčná banka má tak istotu, že ak by aj podnikateľ prestal splácať, minimálne k 55 percentám zaručeným štátom sa dostane. Tento produkt mal povzbudiť krízou vystrašené banky, aby firmy úverovali. "Takto sa podmienky uvoľnili,“ hovorí šéf záručnej banky Dušan Tomašec. "V hospodársky najťažšom čase rýchle záruky zjednodušili prístup k financovaniu,“ pridáva sa šéf Slovenskej bankovej asociácie Igor Vida.
Štátom ručené úvery pomáhali podnikateľom hlavne prečkať ťažké obdobie menších ziskov. "Až 95 percent rýchlych záruk šlo na preklenovacie a kontokorentné úvery,“ vysvetľuje Tomašec. Zvyšok skončil na dlhodobých investičných úveroch.
Lepšie podmienky
Od januára do augusta poskytla záručná banka 641 záruk za 42 miliónov eur. Celkovo tak podporila úvery za 83 miliónov eur. Priemerná výška úveru bola 65-tisíc eur. Banky tvrdia, že si nevedú záznamy o počte zamietnutých žiadostí.
Podnikatelia sú za tieto úvery vďační, no hovoria, že by sa mohli využívať viac, keby mali nižšie úroky. Komerčné banky totiž na ne dávajú rovnaké sadzby, ako keby išlo o úvery bez štátnej záruky. "Komerčné banky by mohli znížené riziko úveru odraziť aj na nižších úrokoch,“ myslí si šéf Asociácie malých a stredných podnikov Vladimír Sirotka. "Keby bola sadzba nižšia, zasiahlo by to širší okruh podnikateľov. Niektoré mikropodniky by možno dokázali predísť zániku,“ dopĺňa Silvia Bobocká z asociácie.
Podľa údajov centrálnej banky boli priemerné úroky na všetkých nových prevádzkových úveroch v júli niečo cez dve percentá a na investičných takmer 4,4 percenta.
Aj poplatky
Banky opakujú, že každého klienta, jeho finančnú situáciu, zabezpečenie, výšku úveru či dobu splatnosti posudzujú zvlášť. Okrem toho však hovoria, že aj dnes je sadzba na nezabezpečenom úvere vyššia než na úvere so zárukou. "Záruka ovplyvňuje cenu úveru aj prostredníctvom spracovateľského poplatku, v ktorom je premietnutá cena za vystavenie záruky, ktorú následne komerčná banka uhrádza záručnej banke,“ opisuje Boris Gandel z Tatra banky.
Do výroby málo
Hoci je hospodárskou krízou najviac postihnutý priemysel, celkovo išlo zo všetkých úverov so zárukou len 12 percent do výroby. Podľa Tomašca to neznamená, že banky nechcú úverovať napríklad automobilový priemysel. "Neobmedzujú žiaden segment. Súvisí to s tým, že tieto záruky sú určené len pre malé a stredné podniky, kam veľké automobilky nespadajú. Zahŕňa to však subdodávateľov.“
Najväčšia časť úverov, takmer 60 percent, smerovala do obchodu, 14 percent do služieb, 10 percent do stavebníctva a percento do poľnohospodárstva. Z hľadiska regiónov túto pomoc využili najmä podnikatelia z Bratislavy a Žiliny. Banky očakávajú, že záujem o tieto úvery v najbližšom období porastie.