"Ekonomická časť Programového vyhlásenia vlády SR je založená tak, aby hospodárska politika štátu vytvárala základné podmienky na rast zamestnanosti." Tak znel jeden zo sľubov súčasnej vlády Roberta Fica, ktorý nebol splnený. Kým totiž v druhom kvartáli 2006, teda v čase, keď súčasný premiér preberal žezlo od svojho predchodcu Mikuláša Dzurindu, bola miera nezamestnanosti podľa Štatistického úradu 13,5 percenta, v poslednom štvrťroku minulého roka predstavovala 13,9 percenta. Aj keď ľudí bez práce by malo naďalej pribúdať, k nesplneniu sľubu do veľkej miery "pomohla" hospodárska kríza.
Dvojnásobne horší
Podľa analytika Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Ineko Petra Goliáša však netreba zabúdať aj na iné fakty. Napríklad v prvých dvoch rokoch vládnutia nezamestnanosť klesala, "stále sa však držala na druhej najhoršej a v roku 2007 dokonca na najhoršej priečke v Európskej únii". O tom, že na Slovensku sa nevytvárajú podmienky na rast zamestnanosti, prípadne, že sa nebojuje proti nezamestnanosti efektívne, svedčia aj údaje štatistického úradu EÚ -- nezamestnanosť na Slovensku od decembra 2008 do decembra 2009 rástla o vyše štyri percentá, no v únii v priemere len o dve percentá.
Splnené sľuby
Na druhej strane vláda niektoré sľuby v oblasti zamestnanosti dodržala. Do svojho volebného programu zakomponovala zavedenie takzvanej vyrovnávacej dávky, ktorá mala podporiť ľudí s nízkym príjmom. Tento účel spĺňa zamestnanecká prémia. V praxi funguje tak, že pracujúcim so zárobkom okolo minimálnej mzdy štát doplatí. Nielen že zamestnanci nemusia platiť daň, no ešte ju aj dostanú naspäť. "Ide to dobrým smerom, i keď to nie je úplne ideálne riešenie," reagoval Goliáš.
Vláda v programovom vyhlásení sľúbila zaviesť aj odvodové stimuly pre firmy, ktoré zamestnajú na určitý čas absolventa, aby získal prax. V súčasnosti na podobnom princípe funguje absolventská prax. Študenta však neplatí firma, ale štát cez úrad práce. Aj toto opatrenie hodnotia odborníci pozitívne.