Podniky krajín strednej a východnej Európy sú výrazne menej zadlžené, dosahujú vyššie zisky a dvakrát vyššie kapitálové výnosy, a to okrem iného i vďaka vyššej efektivite. Krajiny tohto regiónu sú preto v súťaži o kapitál atraktívnejšie ako ich západné náprotivky.
V priebehu posledného desaťročia bol nefinančný podnikový sektor čistým poberateľom pôžičiek v mnohých európskych krajinách. Silný nárast investícií mal za následok prudké zvýšenie obratu, na druhej strane však vysokým tempom rástla i zadlženosť. Aj podnikový sektor sa preto musí zamerať na vyváženie tohto vývoja zvýšením ziskovosti svojich obchodných operácií a odbúraním zostávajúcich dlhov. Ekonomické zotavenie bude v niekoľkých nasledujúcich rokoch závisieť od konkurencieschopnosti podnikového sektora, efektívneho využitia kapitálu a schopnosti vytvoriť nové pracovné miesta. Krajiny strednej a východnej Európy si, našťastie, v tomto smere počínajú veľmi dobre a na základe relatívne efektívneho využitia kapitálu dosiahli dvakrát vyššie kapitálové výnosy než ich západní európski susedia (približne 8 %). V mnohých krajinách regiónu sa v priebehu krízy a s cieľom udržať konkurencieschopnosť a ziskovosť zvýšila produktivita práce.
Menej dlhu, viac zisku Írsko, Španielsko, Portugalsko a Belgicko patria ku krajinám s najviac zadlženým podnikovým sektorom. Ich hrubé zadlženie zodpovedá približne 300 až 400 % vyprodukovanej pridanej hodnoty, resp. čistému zisku po zdanení z obdobia pred deviatimi až desiatimi rokmi. V porovnaní so západoeurópskymi ekonomikami sú podniky krajín strednej a východnej Európy v pomere k tvorbe pridanej hodnoty a k čistým ziskom všeobecne menej zadlžené. Slovensko a Česká republika tak majú najmenej zadlžený nefinančný podnikový sektor, pričom ich hrubá zadlženosť je nižšia ako hodnoty tvorby pridanej hodnoty za jeden rok, resp. zodpovedá čistému zisku po zdanení spred troch či štyroch rokov. Zo všetkých krajín SVE sa iba Maďarsko nachádza nad priemerom eurozóny. V dôsledku globálnej finančnej krízy podniky svoje čisté zadlženie znížili, a to predovšetkým prostredníctvom podstatnej redukcie investícií (pobaltské krajiny), zachovaním finančnej rezervy či dokonca odbúraním celkového zadlženia. (Čistá pôžička zodpovedá disponibilným príjmom zníženým o investície.) K výraznému zníženiu miery čistých pôžičiek už došlo v pobaltských krajinách, v Maďarsku, v Rumunsku a na Slovensku, pričom sa nefinančné podniky v porovnaní s ostatnými sektormi vyvinuli z čistých dlžníkov do čistých veriteľov.
Rentabilita na 15 %
Pri pohľade na efektívnosť akumulovaného kapitálu ukazujú výsledky jednoznačne skutočnosť, že sa podnikom krajín SVE podarilo v porovnaní s ich západnými náprotivkami docieliť navzdory hospodárskej krízy výrazne vyššie kapitálové výnosy. Najproduktívnejšie využilo kapitál v nefinančnom podnikateľskom sektore Slovensko, kde bola dokonca i v priebehu prepadu konjunktúry docielená hrubá výnosnosť kapitálu vo výške približne 26 % a čistého výnosu vlastného kapitálu po zdanení vo výške 19 %. V západnej Európe sa podarilo iba Nemecku držať čo do efektívnosti krok s podnikmi spoza svojej východnej hranice. Priemerný kapitálový výnos nemeckých podnikov predstavoval v posledných piatich rokoch približne 15 % a výnos vlastného kapitálu takmer 20 %. Belgicko, Španielsko a Portugalsko sa s kapitálovým výnosom medzi 4 až 6 % v posledných piatich rokoch zaradili na spodný okraj stupnice. Najnižšiu efektivitu a výnosnosť z krajín SVE vykázalo Maďarsko (v rokoch 2005 až 2009 v priemere 7 %). Z celkového hľadiska bola pri krajinách s pevným výmenným kurzom (členovia eurozóny, krajiny s viazanou menou) zrejmá výrazná tendencia k vyššej zadlženosti, než by sa na základe kapitálového výnosu predpokladalo.
Potreba reforiem, zbavovanie sa dlhov
Výrazne vyšší kapitálový výnos minimálne sčasti vysvetľuje rast čistých pôžičiek mnohých podnikov krajín SVE, nie však Španielska a Portugalska, kde nízke kapitálové výnosy poukazujú na menej efektívne využívanie kapitálu. Odbúravanie dlhov už prebieha v Írsku, vo Veľkej Británii, v Belgicku, Maďarsku a v pobaltských krajinách. Prekvapivo však aj v krajinách s výrazným zotavovaním ekonomiky, ako je Nemecko, Česko a Slovensko, ktoré by si mohli dovoliť splácať svoje dlhy z priebežného peňažného toku. Vzhľadom na vyššie kapitálové výnosy by ohľadne prítoku kapitálu do podnikového sektora mali krajiny SVE zostať aj naďalej atraktívne. Len čo sa investície opäť rozbehnú, umožní výrazne nižšie zadlženie a vyššie kapitálové výnosy podnikom krajín strednej a východnej Európy ťažiť zo silnejšieho prílevu zahraničného kapitálu.
Celý článok si môžete prečítať v decembrovom časopise Investor.