Rozdiel je hlavne v tom, že na zriadenie firmy v spoločných priestoroch bytového domu treba súhlas ostatných vlastníkov bytov.
"Najprv sa musí zvolať v bytovom dome schôdza vlastníkov. Ak s prenájmom priestorov súhlasí nadpolovičná väčšina prítomných, podnikateľ si môže miestnosti prenajať,“ informuje Jana Adamová zo správcovskej spoločnosti Spokojné bývanie. Schôdzu by mal zvolať správca domu, čiže správcovská spoločnosť alebo družstvo. "Zápisnica zo schôdze je pre podnikateľa prvým dokladom, ktorý mu umožňuje ďalšie vybavovanie priestorov,“ dodala Adamová.
No celkom na začiatku si musí podnikateľ vyjasniť, čo chce vlastne robiť, upozorňuje prezident Slovenskej asociácie malých podnikov Vladimír Sirotka. "Aby susedov nerušil napríklad búchaním, pílením alebo zápachom nejakých chemikálií.“
Nastupuje byrokracia
Po získaní súhlasu majiteľov bytov musí podnikateľ uzavrieť so správcom domu zmluvu o prenájme priestorov. Správca by mal podnikateľa informovať, či treba požiadať o vyjadrenie aj stavebný úrad. Musí dať stanovisko v prípade, že ide o miestnosti určené na bývanie, ale podnikateľ potrebuje zmeniť účel ich využívania. "Táto zmena závisí aj od predmetu podnikania a prípadných stavebných úprav,“ upozorňuje Adamová. Ak ide o priestory, ktoré mali slúžiť na bývanie, stavebný úrad si vyžiada stanoviská ďalších inštitúcií - hygienikov, požiarnikov, ale aj organizácie odpadového hospodárstva. Tento postup sa týka tiež miestnosti, kde je napríklad práčovňa, pivnice, alebo priestor vyhradený pre údržbárov domu.
"Ak ide o nebytové priestory, zriadené pôvodne na podnikanie, na stavebný úrad to hlásiť netreba,“ hovorí ďalej Adamová. V prípade, že si niekto chce prenajať nebytový priestor na menšiu dielňu, ktorú by využíval len pre seba, a nie na podnikanie, stačí na to len povolenie ostatných vlastníkov bytov. Žiadne povolenie si však nemusí od nikoho pýtať podnikateľ, ktorý používa svoju pivnicu napríklad len ako sklad náhradných dielcov. "Nie je to totiž prevádzkareň. Napríklad opravár chladničiek alebo inštalatér si z nej berie len náhradné súčiastky a ide pracovať do bytu zákazníka,“ vysvetľuje Sirotka. Skladové a obslužné priestory nie sú totiž podľa živnostenského zákona definované ako prevádzkareň.
Musia si oddeliť médiá
Ak chce majiteľ bytu alebo rodinného domu podnikať priamo doma, musí to nahlásiť obci a požiadať o vyňatie miestností z bytového fondu. V takom prípade obec požiada o vyjadrenie dotknuté osoby, či s tým súhlasia, napríklad susedov. "Podnikateľ totiž môže robiť aj hluk, ktorý by susedov obťažoval,“ upozornil Sirotka. Dohodou so susedmi sa podľa neho dá predísť prípadným občianskoprávnym sporom.
Generálna tajomníčka Slovenského živnostenského zväzu Viola Kromerová upozorňuje, že ak si podnikateľ zriadi v bytovom či rodinnom dome prevádzkareň, mal by mať oddelené merače elektriny, plynu a vody. "Oprávnené výdavky musia byť kvôli účtovníctvu merateľné,“ zdôraznila. Sirotka tiež pripomína, že ak si podnikateľ zriadi v bytovom alebo rodinnom dome prevádzkareň, je povinný nahlásiť to živnostenskému úradu. "Úrad takéto prevádzky totiž kontroluje. Napríklad ich čistotu, ale aj spôsob vykonávania živnosti,“ dodal Sirotka. Živnostníci si mysleli, že podnikanie v rodinných domoch na vidieku bude jednoduchšie, lebo ľudia priestory vlastnia. "Žiaľ, nie je to celkom tak,“ dodala Kromerová.