Miroslav Majoroš, generálny riaditeľ Slovak Telekomu, má doma špeciálnu hudobnú miestnosť, kde má okolo dvetisíc platní. Napriek tomu sa za klasického zberateľa nepovažuje. "Ja platne nezbieram, aby som ich ukladal do police, ale ich aktívne počúvam," vysvetľuje. V hudobnej miestnosti iba relaxuje a počúva hudbu. Pracovať sa pri kvalitnej hudbe podľa neho nedá. Kvalitu mu zabezpečuje aj výkonný gramofón a dobrá aparatúra, na ktorú si potrpí.
Nechcel som byť virtuóz
Cesta k hudbe bola u šéfa Slovak Telekomu kľukatá. Rodičia ho nútili hrať na klavíri, ale jeho to neoslovilo. Presviedčal rodičov, že nechce byť virtuózom, a aby mu kúpili gramofón. Viac ho bavila rocková hudba, ako Deep Purple či Led Zeppelin, a tá sa dala počúvať v 70. rokoch hlavne na platniach. V slovenských rádiách sa zahraniční rockeri veľmi neobjavovali a pop hudba ho nelákala. "Prvú platňu som si kúpil asi ako 12-ročný za peniaze za polievačku a stála 60 korún, čo bolo viac ako vtedy bežná cena 44 korún. Bola to pražská rocková skupina Flamengo," spomína Majoroš. Platňu má dodnes.
V jeho zbierke aj dnes prevažujú rockové platne, ale nájdete tam aj džez či klasickú vážnu hudbu. Mená ako Jimi Hendrix, Miles Davis či Santana sú na niekoľkých kusoch vinylu. Mám zvyčajne jeden zodratý kus zo 70. rokov a niekoľko reedícií," vysvetľuje viaceré kusy tej istej nahrávky šéf Telekomu.
Zvuk je dôležitý
Šéf Telekomu sa nevyzná iba v hudbe, ale aj v nosičoch zvuku. Platne rozlišuje aj podľa kvality vylisovania. Sype z rukáva značky maďarských a juhoslovanských platní, ktoré vraj neboli veľmi kvalitné. "V Maďarsku sme kupovali indickú značku Dum Dum Records, a tie naozaj hučali," hovorí s úsmevom šéf telefónneho operátora. Na druhej strane československé vinylové výrobky boli pomerne kvalitné. Mnohé z nich hrajú veľmi dobre dodnes a nebyť škrabancov tak je zvuk výborný. "Československé platne nedokázali hrať najhlbšie basové tóny, takže hoci mám kvalitný gramofón, hlboké basy tam nepočujem. To sa pri západných platniach nestávalo," porovnáva Majoroš.
O najcennejšom kuse hudobný fajnšmeker nechce veľmi hovoriť. Za platne nie je ochotný dávať horibilné sumy ako ozajstní zberatelia. "Kupujem ich na internetových portáloch ako eBay, Amazon či na burzách vo Viedni a som ochotný za kus dať najviac 50 až 60 eur," dodáva. Nezbiera ani nejaké špeciálne edície, ale nebráni sa mať tri kusy z rovnakej platne. Jeden originál zo 70. rokov a ďalšie reedície z nedávnych rokov. Kind of Blue od Milesa Davisa má v zbierke zastúpeného až päťkrát.
Údržba gramofónu je najväčší výdavok
Platne potrebujú miesto. Jedna váži od 100 do 200 gramov a keď k tomu pridáte obal a vynásobíte dvoma tisíckami, máte riadnu váhu. Miroslav Majoroš už zažil sťahovanie svojej zbierky a vie, že to bola "makačka". Svoje vinyly skladuje na policiach, ktoré dostáva aj od manželky na Vianoce. "Sú to obyčajné drevené police, ale potrpím si na kvalitné obaly na platne, pretože tie vedia ochrániť ich povrch a predlžiť im životnosť," vysvetľuje. Zanietenci používajú dokonca aj práčky na platne, čo sú prístroje, ktoré očistia ich povrch od nečistôt. Miroslav Majoroš tvrdí, že keď s platňou zaobchádzate opatrne, máte kvalitný gramofón, tak vydrží desiatky rokov. Sám investuje najmä do pravidelnej ročnej údržby svojho gramofónu. "Údržba ma stojí ako pri menšom aute okolo 300 eur ročne. Firma mi prístroj odpruží, aby zvládol hrať aj hlboké frekvencie," opisuje výdavky. Existujú aj zanietenci, ktorí dajú za ročný servis gramofónu tisícky eur.
Vinyl nezomrie
Pri úvahách o budúcnosti platní ako nosičov hudby je Miroslav Majoroš optimistický. Verí, že majú svoje miesto na trhu napriek rozmachu CD nosičov či internetovej hudby. Sám nie je odporcom nových nosičov. Má aj niekoľko tisíc cedečiek a sťahuje si hudbu aj do iPodu či na USB kľúč, najmä na pracovné cesty. "Kvalita zvuku z elektronických nosičov však nie je taká ako z môjho gramofónu. Aj keď počúvam hudbu z cedečka, je horšia ako tá z platne," vysvetľuje. Tiež platňa s obalom je pre neho artefakt, ktorý má aj dizajnérsku hodnotu. Ukazuje obal platne Led Zeppelin, ktorý je naozaj umelecké dielo.
Hudbu šéf Slovak Telekomu nekradne, poctivo si ju kupuje, prípadne dostáva do daru. Investuje aj do cedečiek, ktoré sú kópiami platní. Na druhej strane svoje platne nezvykne požičiavať. Radšej hudbu záujemcom pustím u seba, ako by som sa mal báť, že platňa sa mi nevráti v pôvodnom stave," dodáva s úsmevom. Platňa sa totiž každým prehratím na nekvalitnom gramofóne znehodnocuje.
Dotazník
Koľko hodím priemerne trávite v práci?
V práci som podľa potreby. V priemere 8 -- 9 hodín. Okrem toho musím veľa ráz absolvovať pracovné stretnutia mimo kancelárie alebo pracovné večere, takže vrátane týchto aktivít som pracovne vyťažený v priemere denne takých 10 až 12 hodín.
Nosíte si prácu aj domov?
Snažím sa nenosiť si prácu domov. Ak je to možné, radšej prídem večer alebo cez víkend do kancelárie.
Čo máte na svojej práci najradšej?
Na práci mám najradšej zmenu a pohyb.
A čo máte najmenej rád v práci?
V práci nemám rád stereotyp a neefektívne diskusie, ktoré sú len "rétorickými cvičeniami".
Kto je Miroslav Majoroš
Študoval na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU a neskôr aj na Harvard Business School a Stanford Graduate School of Business. Od roku 1983 pracoval v Slovenskej televízii. Začínal ako zvukový technik a napokon bol poverený vedením Slovenskej televízie. Od roku 1994 pôsobil ako obchodný riaditeľ IBM Slovensko. Neskôr sa stal generálnym riaditeľom IBM pre Českú republiku a Slovensko. Od roku 2003 pôsobil na pozícii prezidenta v spoločnosti Slovak Telekom a je zároveň predsedom predstavenstva tejto firmy. Od júla 2010 stojí na čele najväčšieho telekomunikačného operátora, ktorý vznikol integráciou Slovak Telekomu a T-Mobile Slovensko.