Zoznam má však jednu chybu: nebol získaný právne čistým spôsobom.
Ponuka zlodeja počítačových dát stavia nemecké úrady pred morálnu dilemu. Ak informácie získané nelegálnou kúpou, riskujú právny spor, či je možné takto opatrené dáta použiť ako dôkaz na súde. Ak zlodejovu ponuku odmietnu, umožnia ľuďom, ktorí svoje príjmy nezdanili, aby sa vyhli trestu.
V hre sú stámilióny
Počítačový expert ponúkol, že za dva a pol milióna eur predá zoznam 1300 - podľa niektorých zdrojov až 1500 - mien nemeckých daňových hriešnikov, ktorí ukryli svoje peniaze v švajčiarskej pobočke HSBC. Ak by boli usvedčení a potrestaní, odhaduje sa výnos na minimálne sto miliónov eur.
Niektorí z členov spolkovej vlády sú však voči ponuke skeptickí. "Mal by som problém platiť za niečo, čo niekto získal právne pochybným spôsobom," povedal napríklad minister obrany Karl-Theodor zu Gutenberg.
Hovorca ministerstva financií povedal, že rozhodnutie "bude v súlade s líniou uplatnenou v prípade Lichtenštajnska". V roku 2008 Federálny daňový úrad kúpil za viac ako štyri milióny eur zoznam daňových hriešnikov z pobočky LGT Group, najväčšej banky vo veľkovojvodstve. Prominentom medzi šesťsto osobami bol vtedajší riaditeľ Deutsche Post Klaus Zumwinkel, ktorý bol nakoniec odsúdený k miliónovej pokute a dvojročnému podmienečnému trestu.
Švajčiarsko sa bráni
Nová aféra prichádza Helvétskej konfederácii úplne nevhod, pretože znepokojuje početných klientov jej finančných ústavov. Prezidentka Doris Leuthardová, ktorá zároveň zastáva funkciu ministerstva hospodárstva, síce vyhlásila, že nemieni komentovať špekulácie médií, vyslala však Nemecku skryté varovanie: "Je ťažko predstaviteľné, že by krajina, ktorá sa považuje za právny štát, využívala nelegálne získané údaje." Podľa nej by to znamenalo "obchodovať so zlodejmi, čo je protizákonné".
Iní švajčiarskí politici pripúšťajú, že ich krajina bude vystavená dlhodobému tlaku. "Všeobecne povedané, krádež zostáva vždy krádežou, ale nesmieme si nič nahovárať. Nemecká vláda, ktorá berie ohľad na verejnú mienku, bude mať záujem použiť údaje, ktoré jej boli ponúknuté," povedal člen hornej komory parlamentu, Rady štátov, Alain Berset.
Švajčiarsko riešilo podobný spor s Francúzskom, ktoré vlani kúpilo zoznam 3000 mien majiteľov kont v banke HSBC, ktorí sú podozriví z daňových únikov. Zoznam Parížu dodal Hervé Falciani, ktorý je podľa denníka Financial Times Deutschland bývalým zamestnancom HSBC a ktorý stojí aj za terajšou ponukou nemeckej vláde.
Francúzske ministerstvo financií vlani v decembri uviedlo, že 1400 z celkovo 3000 osôb zo zoznamu využilo ponuky vlády a dalo svoje daňové záležitosti do poriadku.
Helvétska konfederácia sa kvôli svojej povesti daňového raja dostala aj pod tlak amerických úradov. Tie pohrozili, že ak švajčiarske finančné ústavy nebudú viac spolupracovať, budú čeliť žalobám federálnych súdov, ktoré by ich mohli postihnúť čitateľnými trestami namierenými napríklad proti ich pobočkám v Spojených štátoch.
Švajčiarske banky podľa hamburského týždenníka Spiegel spravujú majetok zahraničných klientov v celkovej hodnote viac ako dva bilióny švajčiarskych frankov. Federálny daňový úrad pritom odhaduje, že nemeckí daňoví hriešnici majú na švajčiarskych kontách uložené približne 300 miliónov frankov, teda dvakrát viac ako občania USA.