Bez zahraničných investícií by bola zamestnanosť na Slovensku výrazne ochromená. V súčasnosti totiž tieto firmy u nás zamestnávajú viac ako tretinu Slovákov. Ide o najväčší počet zo všetkých krajín Európskej únie. Za nami sú napríklad krajiny ako Maďarsko či Poľsko, kde je toto číslo výrazne menšie. „Slovensko nám ponúka ideálnu pozíciu blízko našich zákazníkov a jednu z najkonkurenčnejších miezd v rámci Európskej únie,“ skonštatoval na včerajšej HN Konferencii Martin Kitching, výkonný riaditeľ spoločnosti Treves Slovakia, ktorá na našom trhu podniká už šiesty rok.
Najviac išlo do výroby
V očiach investorov zostávame stále zaujímaví. Veď len za posledných dvadsať rokov k nám dorazilo viac ako 35 miliárd eur investícií zo zahraničia. Keďže sme známi ako lacnejšia „výrobná“ krajina, najviac, približne 13 miliárd eur, smerovalo práve do výroby. Zhruba o polovicu menej do oblasti finančníctva a trojku top odvetví investícií uzatvárajú technológie.
Všetky spoločnosti, ktoré podnikajú na Slovensku, si od našich bánk dosiaľ požičali vo forme úverov celkovo dvadsať miliárd eur. „Z toho päť miliárd tvoria úvery pre zahraničných investorov a nerezidentov, teda tých, ktorí u nás nemajú sídlo,“ hovorí analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršniak. Najväčší podiel tu tvoria automobilový priemysel, strojárstvo, biela technika a subdodávatelia týchto odvetví.
Výška poskytnutých úverov nie je príliš vysoká a dôvody sú jednoznačné. Na prefinancovanie väčšinou naši investori využívajú zdroje zvnútra koncernu alebo sú financované vo svojich domovských krajinách. Miroslav Štrokendl, člen Predstavenstva UniCredit Bank hovorí, že slovenské banky investori využívajú zväčša na platobný styk na lokálnej úrovni. Podľa neho sa však situácia pre investorov môže zhoršiť zavedením bankovej dane. Jej úlohou je totiž zdanenie vkladov firiem.
Musíme sa dostať z periférie
„Slovensko sa potrebuje dostať z periférie Európy do takzvaného jej zdravého jadra. Každá ekonomika, ktorej domáci dopyt je vyšší ako sto percent, sa rozvíja lepšie. Vidíme to aj na príklade Nemecka. Keď vyvážame našu prácu do zahraničia, generujeme tým bohatstvo sami sebe, preto je veľmi dôležité, aby sa aj export výrazne podieľal na tvorbe nášho hrubého domáceho produktu,“ uviedol Štrokendl. V porovnaní s predkrízovým rokom 2008 narástla najviac pridaná hodnota na Slovensku vo farmaceutickom priemysle. Dôvodom je, že je to jedno z najmenej cyklických odvetví, ktoré výraznejšie nepadlo ani počas krízy, po jeho výrobkoch je totiž dopyt prakticky stále.
Na čele rebríčka je napríklad aj gumárenský priemysel, finančné služby, strojárstvo či výroba áut. V nich došlo k pomerne silnému zotaveniu v tomto a minulom roku, keď dokázali rýchlo vymazať straty z krízy. Napríklad automobilový priemysel zastihla kríza, keď sa rozširovali kapacity, no ten slovenský bol aj naďalej konkurencieschopný. U nás bol tak pokles spôsobený výlučne nízkym dopytom. „Kríza navyše pravdepodobne urýchlila presun výrobných kapacít zo západnej Európy do krajín strednej a východnej Európy,“ pripomína Koršňák.
Naopak, „slabým článkom“ bolo napríklad poisťovníctvo či textilný priemysel, ktorý už dlhší čas zápasí s lacnou ázijskou konkurenciou. Ako Koršňák v tomto smere dodáva, problémom zostávajú aj vyššie mzdové náklady, ktoré nedokážu byť konkurencieschopné práve s tými ázijskými. Vyššie platy nám budú robiť vrásky aj naďalej, kvôli nim zrejme od nás odíde zopár investorov, napríklad v oblasti výroby káblových zväzkov.