Vášňou generálneho riaditeľa spoločnosti Gorenje Slovensko Bogdana Urha sú motorky, dnes najmä svetoznáme harleyky. Vyrastal však na československej motorke Jawa ČZ 350. Na nej precestoval celé Slovinsko, svoju rodnú krajinu, ale zažil na nej aj niekoľko nepríjemných okamihov. Žiadnemu motorkárovi sa totiž pády nevyhnú, šéfovi Gorenje sa však pri motorke podarilo doslova horieť a musel sa uhasiť váľaním sa po zemi.
Pre vodičák na motorke
Bogdan Urh jazdil prvýkrát na motorke, už keď mal 12 rokov. Bola to motorka značky Tomos. Objem motora mala len 50 kubíkov, išlo o podobný typ motorky ako je na Slovensku známa Babeta. Jazdiť začal spolu so svojím kamarátom, s ktorým sa na motorkách preháňajú občas aj dnes. Pri otázke, prečo si vybral dve kolesá, však nevie presne odpovedať. „Ťažko povedať, prečo. Vravím, že buď ten pocit v sebe máš alebo nemáš.“
Keďže v čase svojich začiatkov nemal, pochopiteľne, ešte vodičský preukaz, musel jazdiť najmä po vedľajších alebo skrytých cestách. Rodičia mu v tom nebránili. „Pochopili, že zakazovať mi to nemá význam. Strach o mňa mali, najmä mama, ale verili mi, že mám dosť rozumu a budem jazdiť normálne,“ vraví Urh.
Pred dosiahnutím plnoletosti mu dal otec ponuku, ktorá sa nedala odmietnuť. „Urob si vodičák za vlastné a ja ti kúpim motorku.“ Sľúbil mu československú motorku Jawa ČZ 350, ktorá v tom čase stála približne rovnako ako vodičský preukaz. „Pracoval som všelikde, len aby som si našetril. Podarilo sa mi to, motorku som dostal ešte pred skúškami, a tak som na ne išiel už na nej,“ dodáva Urh. Podľa jeho slov vtedy nebolo na cestách toľko policajtov a skúšky mal navyše skoro ráno.
Kvôli motorke už horel
Po Jawe jazdil chvíľu na staršej Suzuki, po čase sa však vrátil k ČZ, kúpil si novú, v červenej farbe. Jazdil na nej po celom Slovinsku, k moru to mal z domu približne 200 kilometrov, čo nebolo ďaleko. Na dlhšie výlety si však netrúfal. Jawa bola síce podľa jeho slov dobrá motorka, nebola však veľmi spoľahlivá.
K motorkám patria aj pády a nevyhol som im ani Bogdan Urh. Najvážnejšiu nehodu mal, keď v asi 60-kilometrovej rýchlosti predbiehal auto, ktoré bez smerovky zrazu zatočilo doľava. Aj keď letel vzduchom niekoľko metrov, okrem pár modrín a škrabancov sa mu nič vážne nestalo. Dal totiž na svoj inštinkt. „Ako som letel vzduchom, vedel som, že si musím dať pozor najmä na hlavu. Aj sa mi to podarilo, prilbou som o vozovku ani neškrtol,“ približuje Urh. Bezpečnosť je pre neho prvoradá, bez prilby si preto na motorku nesadne.
Vinou Jawy sa však zranil aj vážnejšie a dosť kuriózne. V minulosti sa do jej nádrže tankoval mix benzínu a oleja, ktorý vo výfuku zanechával usadeniny. Tie sa museli raz za čas vyčistiť a robilo sa to spaľovaním. „Ako som to polial benzínom, tak som sa zľakol plameňov, polial sa a začal horieť. Rýchlo som sa však váľaním po zemi uhasil. Zem však bola plán kameňov a inej špiny, čo sa mi dostalo na kožu. Trvalo niekoľko týždňov, kým som sa úplne vyliečil,“ spomína dnes už s úsmevom.
13 rokov bez motorky
V roku 1992 odišiel zo Slovinska do Československa ako obchodný riaditeľ Gorenie. V tom čase sa chcel sústrediť na kariéru, a tak pri svojom odchode motorku predal.
Na svoju vášeň však nezabudol a občas sa previezol na požičanej motorke. „Motorku mi požičal kamarát, zobral som so sebou aj dcéru, ktorá mala vtedy 15 rokov. Zabudol mi však povedať, že tá motorka je ako čert. Stáli sme na križovatke na červenej. Ako naskočila zelená, tak sa mi predné koleso zdvihlo. Našťastie sa mi motorku podarilo udržať a nespadli sme. Dcéra si myslela, že som to spravil schválne a povedala mi, že som veľký frajer. Ja som si pritom však takmer naložil do gatí,“ spomína už so smiechom šéf Gorenje na Slovensku. Stále mal však v pláne kúpiť si opäť vlastnú motorku a podarilo sa mu to až o 13 rokov. Vtedy už pôsobil na Slovensku.
Iná harleyka ako ostatné
Do kúpy novej motorky ho dotlačil jeden z jeho podriadených, tiež vášnivý motorkár. Vďaka jeho kontaktom narazil v Nemecku na jeden predvádzací model Harley Davidson V-Rod. „Poslali mi fotku motorky a ja som len tak ako vtip povedal, že si ju teda kúpim. Oni ma však zobrali vážne, motorku mi o týždeň priviezli, a už som nemal na výber. Ale bol som rád,“ vraví Urh. Táto harleyka je iná ako ostatné. Na rozdiel od ostatných, ktoré sú chladené vzduchom, je chladená vodou. Ďalším rozdielom je, že má o niečo menší objem motora, ale na druhej strane má viac koní. Z toho dôvodu však nemá typický harleyovský zvuk.
Prvá jazda bola pre neho zaujímavá. Išli cez Bratislavu a každú chvíľu stáli na križovatke. Udržať 350 kilovú motorku nebolo pre neho zo začiatku jednoduché. Až neskôr sa naučil, ako čo najlepšie udržať ťažisko. Dnes už má opäť trocha inú motorku. „V-Rod som mal asi 5 rokov, predal som ju jednému kamarátovi zo Slovinska. Kúpil som si opäť Harley Davidson, tentoraz model Night Rod,“ dodáva Urh.
Hoci nie je fanúšikom vysokých rýchlostí a cestné motorky považuje za hazard s osudom, maximálnu rýchlosť skúšal aj na svojej harleyke. Dostal sa takmer na dvestokilometrovú rýchlosť, vtedy sa však nedala motorka dobre ovládať, odpor vzduchu bol veľmi veľký. Jazdu sa skôr snaží vychutnávať, a tak jazdí pomalšie.
Občas aj na rokovania
Motorky nie sú na Slovensku celoročnou záležitosťou. Oblečenie je dnes síce veľmi kvalitné a zima by v ňom nebola. Motorky však nie sú na nižšie teploty stavané, najmä pneumatiky majú problém, a človek si musí dávať preto veľký pozor. „Ideálnych je 15 až 25 stupňov, viac už je tiež problematické. Jazdím najmä od apríla do októbra, väčšinou len cez víkendy. Za sezónu najazdím v priemere asi 6- až 7-tisíc kilometrov,“ vraví Urh.
Občas jazdí na motorke aj na obchodné rokovania. To však musí ísť s ním ešte niekto z firmy a zobrať mu veci autom. Raz však zažil, ako na spoločné rokovanie prišiel na dvoch kolesách riaditeľ jednej banky. Pod motorkárskym oblečením mal normálne oblek s kravatou. V tomto roku plánujú ísť pozrieť sa do Transylvánie na Draculu. V blízkej budúcnosti by sme chceli prejsť aj slávnu americkú Route 66.
Kto je Bogdan Urh?
Vyštudoval Vysokú školu ekonomickú v Maribore. Ešte počas štúdia začal pracovať v spoločnosti Gorenje ako referent obchodu. Po 10 rokoch odišiel do Prahy ako obchodný riaditeľ pre Česko a Slovensko. Od roku 2001 je generálnym riaditeľom Gorenje Slovensko, na starosti má dnes aj maďarský trh.
Dotazník
Ako ste sa dostali tam, kde ste dnes?
Nikdy som nemal ambíciu stať sa riaditeľom. Na začiatku som mal na výber buď financie alebo export. Nejako podvedome som si vybral export a postupne som sa posúval na rebríčku vyššie.
Koľko hodín denne v priemere pracujete?
V kancelárii je to asi 9 hodín. Mám však nejaké stretnutia s partnermi a občas pracujem aj doma. Cez víkendy však úplne vypínam a nepracujem.
Čo máte na svojej práci najradšej?
Mám rád kontakty s ľuďmi, rozvíjanie medziľudských vzťahov a spoluprácu v tíme. A aj samotné budovanie tímov. V dnešných časoch rád pracujem aj na dobudovaní sortimentu. Hľadáme produkty, ktoré sme doteraz na Slovensko nedovážali a ktoré by tu mohli uspieť.
Čo máte na svojej práci najmenej rád?
Krízu. Aj keď ju mnohí berú ako príležitosť, v brandži ako je biela technika veľa príležitostí nenájdete. Bežný človek chladničku nevymení, ak na to nemá.