Monopolná pozícia spoločnosti Microsoft ako dodávateľa softvéru pre štát ostáva neotrasiteľná. Ešte v máji ministerstvo financií prisľúbilo, že bude hľadať alternatívne riešenia a spustí testovanie bezplatného softvéru vo vybraných inštitúciách. Dôvodom bol aj tlak verejnosti pre vysoké náklady spojené s týmto monopolným americkým dodávateľom. Testovanie sa malo spustiť koncom leta a zastrešovať ho mala špeciálna pracovná komisia. Tá síce mala prvé neformálne stretnutie začiatkom júla, no odvtedy sa už viac nestretla. Pre HN to povedal jeden z členov tejto komisie Ľubor Illek z mimovládnej organizácie Spoločnosť pre otvorené informačné technológie.
Kde sa celá snaha zasekla a prečo sa alternatívy voči softvéru Microsoftu ešte netestujú, rezort financií nevysvetlil. Tlačový odbor len odpísal, že „stretnutie komisie je naplánované do dvoch týždňov“.
Ministerstvo má pritom do konca novembra predložiť na rokovanie vlády komplexnú analýzu využívania licencií Microsoftu v štátnej správe. Na základe nej má vláda rozhodnúť, či v zmluve bude pokračovať aj v budúcom roku.
Štátne úrady, ktoré oslovili HN, ministerstvu už poslali odpovede, z ktorých vyplýva, že softvér od Microsoftu potrebujú. Celkovo je takýchto inštitúcií okolo 30. Štát pritom v tomto roku nakúpil vyše 80-tisíc licencií. Pôvodne rezort sľúbil, že audit bude hĺbkový a od úradov si vyžiada taktiež informácie o reálne využívaných aplikáciách, ktoré sú napríklad súčasťou kancelárskeho balíka MS Office. Metodický pokyn ministerstva financií nakoniec od štátnych úradov nežiada ani cenové porovnanie nákladov a prínosov rôznych softvérových alternatív.
Duplicitné výdavky
Podľa odborníka na IT Štefana Szilvu by štát nemal v aktuálnej trojročnej zmluve, ktorá úradom zaručuje možnosť prejsť na novšiu verziu softvéru, pokračovať. „Štátne organizácie pripojené k zmluve už za posledné štyri roky zaplatili firme Microsoft za právo upgrade na produkty Windows 7, Windows 8, Office 2010 a ďalšie, viac ako 57 miliónov eur.“ Microsoft pritom garantuje pre tieto produkty bezplatné bezpečnostné aktualizácie minimálne do roku 2020. Tým sa podľa Szilvu stráca zmysel nákupu predplatného práva na novšiu verziu softvéru, za ktoré má štát len v budúcom roku zaplatiť 17 miliónov eur.
Ceny licencií sa znižujú
Názory na to, či by sa mal v štátnej správe využívať aj alternatívny softvér, sa rôznia. Bývalý šéf informatizácie na ministerstve financií Miloš Molnár tvrdí, že softvér od Microsoftu sa oplatí využívať aj v budúcnosti kvôli cenovej politike spoločnosti. „Microsoft každý rok znižuje ceny licencií, takže štátu sa to stále oplatí.“ Nasadenie alternatívnych produktov v štátnej správe si osobne nevie veľmi predstaviť, aj prechod na bezplatný kancelársky balík by si podľa neho vyžiadal vyššie náklady ako je cena samotnej licenčnej zmluvy. Dôkazom, že softvér od Microsoftu je pre štát správna voľba, je podľa Molnára skutočnosť, že päťdesiatka najvýznamnejších firiem na Slovensku využíva práve softvér tohto výrobcu.
Závislosť od Microsoftu
Zástancovia alternatívneho softvéru neargumentuje iba cenou, ale aj podporou hospodárskej súťaže.
„Štát je povinný snažiť sa o nezávislosť od konkrétnych dodávateľov. Momentálne však zmluvami typu Microsoft EA, naopak, buduje čoraz väčšiu závislosť od jedinej firmy, čo je v priamom rozpore s vládnymi dokumentmi,“ dodáva Szilva.