Hoci v Bratislave je nezamestnanosť dlhodobo najnižšia, ani tu si mladí ľudia nenájdu ľahko prácu zodpovedajúcu ich vzdelaniu. Zamestnanie si od jarných štátnic nenašli ani mnohí absolventi vysokých škôl. „Vyštudovala som marketing a masmediálnu komunikáciu. Od májových štátnic som nezamestnaná,“ hovorí 24-ročná Soňa, ktorá práve absolvovala pravidelnú návštevu úradu práce v hlavnom meste.
Mladým ľuďom bez práce by mohli pomôcť projekty na zamestnávanie mladých, ktoré chce šéf rezortu práce Ján Richter (Smer-SD) spustiť v novembri. Bratislavčania sa do nich však nemôžu zapojiť, keďže bohatý región nemá nárok na čerpanie eurofondov.
Bratislavčania by projekty uvítali
„Pokiaľ by som vzala akúkoľvek prácu bez ohľadu na plat a moje vzdelanie, nebol by problém zamestnať sa. Chcem však robiť to, čo som vyštudovala,“ vysvetľuje absolventka, prečo je päť mesiacov na úrade práce. Uvítala by pritom, aby sa projekty pre mladých týkali aj Bratislavy. „Preplácanie minimálnej mzdy by pomohlo absolventom zamestnať sa vo firmách. Mali by perspektívu a predpokladám, že plat by sa im postupne zvýšil,“ dodáva mladá Bratislavčanka.
Uplatnenie si ťažko hľadajú aj mladí právnici. Vzali by aj zle platenú prácu na úradoch v samosprávach, len aby získali aspoň nejakú prax. „Aj advokátsky koncipient je väčšinou odmeňovaný minimálnou mzdou, takže horšie to už byť nemôže. Ak by štát preplatil minimálnu mzdu za prácu na úrade, vzala by som to,“ hovorí čerstvá právnička,
ktorá nechcela uviesť meno.
Projekty pre mladých by uvítali nielen vysokoškoláci, ale aj ľudia s nižším vzdelaním. Zamestnávatelia ich nechcú zobrať pre chýbajúcu prax a práve Richterove projekty by
mohli túto bariéru odbúrať.
Chýbajúce skúsenosti poslali na úrade práce už viackrát aj Kristínu Danišovú, ktorá je vyučenou kaderníčkou. „Stalo sa mi, že som si nevedela nájsť prácu aj rok. Kaderníctva požadovali prax aj klientelu, vystriedala som preto viacero zamestnaní mimo môjho odboru,“ vraví Danišová. Zároveň verí, že pokiaľ by štát kaderníctvu preplatil minimálnu mzdu, práca by sa jej hľadala ľahšie.
Láka podnikanie aj zahraničie
Na bratislavskom úrade práce sme stretli aj 24-ročného autoelektrikára Martina Benkoviča, ktorý by si chcel otvoriť vlastnú dielňu. „Mrzí ma, že štát skomplikoval život živnostníkom, lebo sám som chcel podnikať. Vláda chce navyše okresať aj podporu pre založenie živnosti,“ sťažuje sa Benkovič a uvažuje o založení eseročky.
Mnohých mladých neúspech pri hľadaní práce na Slovensku znechutil natoľko, že chcú odísť do zahraničia. Láka ich najmä vidina vyšších platov a možnosť zdokonalenia sa v jazykoch.