Nábytok Galan zachráni pravdepodobne finančný investor. Rodinný podnik s ním aktuálne rokuje o kapitálovom vstupe. Dvadsať rokov stará ikona v nábytkárstve sa koncom vlaňajška otriasla v základoch a musela požiadať súd o ochranu pred veriteľmi. Slovenskí biznismeni, ktorí podnik vybudovali z priestorov vlastného domu, zažili podľa svojich slov prelomový rok 2011, kedy dosiahli prvýkrát v histórii stratu. „Prvoradá je dnes pre nás reštrukturalizácia. Investor je pre nás cesta na zvýšenie ziskovosti. Hlavne chceme ozdraviť spoločnosť, a keď sa k tomu pridá investor, bude to super,“ prezrádza generálny riaditeľ Peter Galan. No dnes už rodina vie aj to, že ich biznis sa zmenší.
Galanovci nie sú jediní nábytkári, ktorí sa dostali do reštrukturalizácie. Problémy majú viacerí, niektorým podnikanie dokonca úplne skrachovalo. Dôvodom je nielen zlá situácia na Slovensku, ale aj v západnej Európe, kam mnohí naši výrobcovia exportujú.
Problémy sa vlečú od roku 2011
Nábytkárstvo je napojené na stavebný sektor, ktorý sa podľa odborníkov od roku 2008 až dodnes prepadol o asi 50 percent. Podľa slov Galanovcov si firmy, tak ako aj oni, v kríze mysleli, že ak sa nebude stavať, bude sa aspoň rekonštruovať. No nestalo sa. „Nábytkári sa pozviechajú až potom, keď sa rozbehne aj stavebníctvo. A, žiaľ, nemáme signály o tom, že by bol tento trend nablízku,“ spomína Igor Patráš, predseda Nábytkárskej sekcie Zväzu spracovateľov dreva.
Problémy spôsobil aj prílev konkurencie, zväčša lacnej z Poľska, Rumunska či Ázie. Tej sa naši predajcovia nedokázali doteraz prispôsobiť. Kým slovenskí nábytkári predávali v jednom, dvoch či maximálne troch predajniach, reťazce si pootvárali viacero pobočiek, alebo nastavili ceny až príliš nízko. Najlepším príkladom je Banská Bystrica – mesto s 85-tisícami obyvateľov, kde donedávna fungovalo iba zopár menších predajní s nábytkom. V priebehu troch rokov tam však pribudli minimálne štyri obchodné domy, ktoré majú obrovské predajne, ešte väčšie sklady a veľa peňazí na marketing. „Odhliadnuc od tohto nám problémy spôsobilo i to, že ľudia prestali nakupovať,“ hovorí bývalý vysokopostavený človek vo Fit Möbel, ktorý si neželal byť menovaný. Aj táto spoločnosť skončila v reštrukturalizácii. No podľa našich informácií sa aj tu hľadá investor, ktorý by výrobu opäť obnovil. Biznis vo Fit Möbel začal padať, tak ako u Galanovcov, v roku 2011, keď prišli o nemeckého partnera, ktorý od nich odoberal až 40 percent výrobkov. „Odvtedy to išlo dolu vodou. Mali sme nízke finančné rezervy a nezvládali sme už podnik ťahať ďalej,“ dodal náš zdroj.
Jeden veľký odberateľ je riziko
Igor Patráš z drevárskeho zväzu predpovedá, že reštrukturalizácie či konkurzy našich nábytkárov budú pokračovať. Najmä pri malých a stredných podnikoch. Tie sú totiž často nadviazané na jedného veľkého odberateľa. „Ten sa musí správať trhovo a ak mu klesne odbyt konkrétneho výrobku, tak ho stiahne z trhu a nahradí ho iným.“ Mnoho našich výrobcov nábytku je takto nadviazaných napríklad na švédsku Ikeu. Podľa odborníkov je to finančne silný partner, ktorý nemá problémy s platbami ako iné reťazce. No na druhej strane musia jeho dodávatelia spĺňať množstvo kvalitatívnych požiadaviek. „Ikea vyžaduje včasnosť dodávok, dodávatelia musia dodržiavať vnútorné smernice stanovené Ikeou pre podmienky na pracovisku a Ikea ich dodržiavanie kontroluje. A stále si sleduje aj cenotvorbu,“ hovorí Tomáš Lukeš, tajomník Asociácie českých nábytkárov.
Na Švédov bol takto nadviazaný podnik Lind Mobler Slovakia. Až 90 percent jeho výrobkov bolo v minulosti určených na export, najmä pre Ikeu. Tá však s ním tesne po vypuknutí krízy ukončila spoluprácu. Firma musela prepustiť 300 ľudí, došlo aj k zmenám v obchodnej stratégii. Objednávky však Lind Mobler nahradil spoluprácou s inými viacerými menšími odberateľmi a firma tak prežila s vyše dvoma stovkami zamestnancov.
Nechávame si staré veci
Zlou správou pre slovenských nábytkárov je aj to, že isté predaje už nemajú ani na Slovensku. Doteraz sa im nedarilo najmä v západnej Európe, teraz majú problém už aj doma. Jedným z dôvodov je to, že Slováci obmieňajú nábytok spravidla po viac ako desiatich rokoch. Pre porovnanie, Nemci to robia už po piatich rokoch a tamojší obyvatelia sa nechávajú ľahšie ovplyvniť módnymi trendmi. Rovnako zo štúdie Incoma Research vyplýva, že slovenskí zákazníci minú na nábytok a doplnky ročne v priemere 660 eur. No takmer polovica naň minie maximálne 200 eur.