"Chvalabohu, na úrovni technicky mysliacich ľudí nebolo badať nejaké averzie. Technici väčšinou myslia pragmaticky a ich cieľom býva výsledok, a nie nekonečné diskusie." Takto svojsky komentoval nálady po rozdelení krajiny a vzniku samostatného Slovenska prezident gumárenského koncernu Matador Group Štefan Rosina. V tom čase pracoval ako šéf Koncepcie technického rozvoja v podniku, takže si uvedomoval aj riziká. "Spolupracoval som s mnohými českými firmami, keďže mojou hlavnou náplňou boli investície a vývoj," vysvetľuje.
Od CS k SK
Matador zmenu stavu skutočne pocítil. "Z ,cs` výrobkov sa zrazu stali ,slovenské`, čo nám niektorí zákazníci začali ,obúchavať` o hlavu. No u nás to bolo ešte spojené aj so zmenou obchodného mena a ochrannej známky," spomína. V tom čase podnik viedol jeho otec, Štefan Rosina starší. Boli tak dve možnosti. Buď firma kúpi novú značku, alebo bude platiť takzvané royalties Continentalu, ktorý v tom období kúpil český Barum Otrokovice s právami na ochrannú známku Barum. Napokon sa rozhodla kúpiť staronovú známku Matador. "Zo strategického a z dlhodobého hľadiska to bol správny krok, ale prvých päť rokov bolo veľmi ťažkých. Viete si predstaviť, čo znamená taká zmena obchodného mena a ochranných známok," kladie otázku Štefan Rosina.
Ako však tvrdí, v tom čase ešte ambície byť raz vo vedení nemal. "Technika ma bavila, bola to robota od rána do večera. Na konci sa dajú vidieť hmatateľné výsledky, čo je motivujúce," tvrdí. Do vedenia sa tak dostal až koncom 90. rokov. "Mal som vážne obavy o firmu. Boli sme v špirále, rok čo rok sa výsledky zhoršovali. Keby to bolo dopadlo krachom, tak by si to najviac odniesla moja rodina, a to som nechcel dopustiť. Bolo by to nespravodlivé po toľkej robote, čo urobil otec a my s bratom aj kolegami," hovorí.
Začal sa tak viac starať o obchod. "Veľmi rýchlo som zistil, ako veľmi naši obchodníci klamú. Tak isto to bolo pri nákupe, kde si veľa ľudí plietlo firmu so svojím vreckom. Takže v mojich očiach mýtus tzv. veľkých mágov obchodu a nákupu úplne padol," vysvetľuje. Ako dodáva, pomohli mu hlavne externé firmy a noví kolegovia.
Zložil skúšku
V tom čase robieval sedem dní v týždni štrnásť hodín denne. "Spolupracovníkov som si vyberal takých, čo neklamú. Na to je ľahká metóda. Keď niečo nejde, treba sa pýtať viackrát na príčinu. A hneď viete, ako kto išiel do hĺbky problému," podotkne. Jemu vraj pomohlo to, že prešiel vývojom, výrobou aj technickým rozvojom. No ak by mal spätne niečo meniť, vraj by zmiernil tempo. "Kto beží prirýchlo, býva unavený. Stále uvažujem o svojich chybách. Možno som mal byť tvrdší na kolegov a nedopustiť im urobiť druhú chybu. Keď som bol nespokojný s výkonom niektorého, veľakrát som to urobil za neho. Možno by som sa viac venoval rodine," nahlas rozmýšľa. No na smerovaní firmy by vraj nemenil nič.
A hoci samostatné Slovensko prinieslo výraznú zmenu v biznise, európska integrácia je podľa neho jediná cesta k úspechu. V čase vzniku samostatnosti pritom končil PhD. na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Debaty o integrácii tak viedol aj na akademickej pôde. "Raz sa ma profesor opýtal, aký mám názor na vstup do Európskej únie. Odpovedal som, že som za vstup do únie, otázkou je, kedy. Videl som, že som ,skúšku` zložil," podotkne. V tejto otázke je vraj ovplyvnený bratom Miroslavom, ktorý žije striedavo na Slovensku a v Nemecku. "Stotožňujem sa s jeho názorom o integrácii, nie separácii. Únia nás napokon dala dokopy aj s českými bratmi. Ale aspoň sme sa v ,medziobdobí` zbavili vzájomných komplexov a každý si ide svojou európskou cestou," skonštatuje.
StoryEditor