Znovu a znovu sa potvrdzuje, že najväčším nepriateľom každej meny nie je ekonomická stagnácia či recesia, ani finančná alebo dlhová kríza, ale predovšetkým jej vlastná centrálna banka.
To ukázal americký Fed, ktorý svojou politikou kvantitatívneho uvoľňovania (QE) v minulom roku potopil dolár, a v minulom týždni to pripomenula aj britská centrálna banka. Tá spustila vo štvrtok druhú fázu QE, keď rozhodla o tom, že počas nasledujúcich štyroch mesiacov nakúpi dlhopisy za 75 miliárd libier.
Na samotnom rozhodnutí by nebolo nič zvláštne. Britská ekonomika je na tom bledo a banka už v minulosti nakúpila dlhopisy za 200 miliárd libier. To by však inflácia v Británii nemala dosahovať 4,5 %. Banka má pritom udržať infláciu na dvoch percentách, čo jej ešte v roku 2003 nariadilo britské ministerstvo financií. Ako Bank of England svoje rozhodnutie zdôvodnila? Jednoducho. Podľa jej názoru by mala inflácia v strednodobom horizonte klesnúť späť pod dve percentá, a preto si tento krok môže dovoliť. Problém je v tom, že toto Bank of England tvrdí už 21 mesiacov, počas ktorých sa inflácia vo Veľkej Británii ani raz nepozrela k dvojpercentnej hranici. Za celé toto obdobie dosahovala v priemere vysokých 3,6 %.
Britská libra reagovala na rozhodnutie banky okamžitým oslabením a ďalej zvýšila straty z minulých týždňov. Práve libra je pritom v posledných týždňoch jednou z najslabších svetových mien, keď v porovnaní s americkým dolárom len od konca augusta stratila viac ako šesť percent. Ak zohľadníme, že dolár stratil počas trvania prvého kola QE 9,7 % a počas druhého potom 6,5 % zo svojej hodnoty, môžeme sa právom domnievať, že ani libru v ďalších štyroch mesiacoch svetlé zajtrajšky rozhodne nečakajú.
ECB a Fed nezostávajú pozadu
Pozadu však v minulom týždni nezostala ani Európska centrálna banka. Aj ona minulý štvrtok rozhodla o tom, že po dlhšom čase začne s nákupmi dlhopisov. Tých by mala z trhu odsať za 40 miliárd eur, pričom tieto nákupy plánuje rozložiť do 12 mesiacov. Ide teda o oveľa menej agresívne opatrenie než to, ktoré si pre trhy pripravila Bank of England. Aj v tomto prípade však ide o ďalšiu ranu dôvere v európsku menu, ktorá si od konca augusta pripísala v porovnaní s dolárom podobné straty ako libra. Rovnako ako britská centrálna banka aj ECB svojím rozhodnutím dala najavo, že je ochotná tolerovať vyššiu infláciu, ktorá v septembri vystúpila až k trom percentám, kde sa pohybovala naposledy koncom roku 2008.
Ak k rozhodnutiu oboch bánk z minulého týždňa pripočítame aj nedávne komentáre šéfa americkej centrálnej banky, ktorý tiež naznačil, že by Fed mohol použiť „neštandardné opatrenia“, aby pomohol domácej ekonomike, dostaneme obrázok, ktorý rozhodne nepoteší tých investorov, ktorí sa rozhodli držať svoj majetok v hotovosti. Pred zvýšenou infláciou a ďalším kolom znehodnocovania papierových mien totiž, zdá sa, nie je úniku.
Hodnotenie trhov pripravil Jaroslav Brychta, X-Trade Brokers