Ak hľadáme odpoveď na otázku, či má Slovensko potenciál vyvinúť a vyrobiť niečo vlastné a predviesť sa s tým na strojárskom veľtrhu v Brne, ktorého nosnou témou je automatizácia, tak takých strojárskych firiem v zozname vystavovateľov veľa nenájdeme.
Z vyše šesťdesiatich, ktoré budú reprezentovať Slovensko v Brne tohto roku, je takých iba niekoľko. Nie všetky firmy, ktoré by mali aj čo predviesť, sa totiž zúčastňujú na veľtrhoch. Mnohé aj preto, že v súčasnom ťažkom ekonomickom období sa každé investované euro zvažuje dvakrát.
„Je pravdou, že strojársky veľtrh v Brne je jeden z najväčších v strednej Európe, pokiaľ ide o túto komoditu. Avšak napriek tomu sú už dávno preč časy, keď sa priamo na veľtrhu podpisovali priame kontrakty a objednávky,“ hovorí Anton Gérer, ktorý sa propagácii automatizácie na Slovensku venuje profesionálne ako šéfredaktor odborného časopisu o priemyselnej automatizácii.
Obchodný riaditeľ PPA Controll Jozef Prevaj zo spoločnosti, ktorá má bohaté skúsenosti s priemyselnou automatizáciou, ho dopĺňa konštatovaním, že mnohé firmy si vlastnú prezentáciu pred potenciálnymi klientmi robia rôznymi inými formami, než je účasť na veľtrhu.
„Dobrým príkladom v oblasti presného strojárstva na Slovensku je prešovská firmy Spinea, ktorá je vynikajúca v oblasti vysoko presných reduktorov s konštantným prevodom. Je strojárskou firmou a mala by čo ukázať na strojárskom veľtrhu. Avšak podobne, ako mnohé iné spoločnosti aj oni sú príkladom trochu iného marketingového prístupu k vlastnej prezentácii. Pritom sú dodávateľmi riešení pre najväčšie svetové firmy z oblasti robotiky, obrábacích a tlačiarenských strojov, textilného, leteckého či vojenského priemyslu atď. Väčšina ich zákazníkov pochádza z európskeho, ázijského a amerického kontinentu,“ hovorí Gérer.
Zároveň dodáva, že táto firma nie je jedinou rýdzo slovenskou a úspešnou firmou a zdôrazňuje, že Slovensku má veľmi silný inžiniering, čo je veľkou devízou, na ktorej stavajú aj také firmy, ako je PPA Controll a napríklad aj spoločnosti Axess, ProCS, či inžinierske centrá zahraničných koncernov umiestnené na Slovensku, ako ABB, Siemens, Emerson Process Management a ďalšie.
Dlhá tradícia
Počiatky automatizácie na Slovensku majú dlhú tradíciu. Viažu sa k päťdesiatym rokom minulého storočia. Prvým bol rezort chémie, kde sa začala automatizácia presadzovať.
„Tieto začiatky sú spojené s tímom ľudí okolo profesora Miroslava Šalamona, ktorý pôsobil v závode pre chemickú a hutnícku výrobu v Novákoch,“ poznamenáva Gérer.
Profesor Miroslav Šalamon od roku 1935 až do uzatvorenia českých vysokých škôl pracoval ako asistent v Ústave elektrotechniky slabých prúdov pri ČVUT v Prahe.
V roku 1940 sa zamestnal v Spolku pre chemickú a hutnícku výrobu v závode v Novákoch na Slovensku a hoci sa po vojne vrátil na niekoľko rokov do Prahy, kde sa o. i. podieľal na znovuzriadení zničeného Ústavu elektrotechniky slabých prúdov, už v roku 1947 sa vrátil späť na pôvodné pracovisko do Novák, kde krátko nato stál pri zrode Výskumného ústavu pre petrochémiu. Od nástupu na toto pracovisko zviazal profesor Šalamon svoju životnú dráhu s rozvojom automatizácie na Slovensku a stal sa zároveň aj vedúcim novozriadenej Katedry automatizácie a regulácie na Elektrotechnickej fakulte SVŠT v Bratislave. To bol aj začiatok nového študijného odboru – technickej kybernetiky. Vďaka iniciatíve katedry a predovšetkým profesora Šalamona bol v roku 1962 na fakulte inštalovaný prvý číslicový počítač URAL-2 a začala sa tak písať história informatiky.
Široký rozmer automatizácie
Automatizácia nie je doménou iba takých odvetví ako je strojárstvo, a najmä výroba automobilov a ich dodávateľov. Je nevyhnutnou súčasťou podstatnej časti priemyselných odvetví, ako je elektrotechnický, potravinársky, drevospracujúci, chemický a energetický priemysel. Týka sa všetkých, ktorí chcú vyrábať efektívnejšie a kvalitnejšie.
To, čo rozumieme pod pojmom automatizácia, má na Slovensku viac než šesťdesiatročnú históriu, avšak netreba zabúdať, že už pred 200 rokmi existovali prvé automatické stroje. Veď aj parné stroje pre svoj chod potrebovali regulátor.
Podľa Prevaja má priemyselná automatizácia veľmi široký rozmer a najviac sa uplatňuje v riadení procesov, ako napríklad v odvetviach energetiky, kde začína už v menších teplárňach, kotolniach a týka sa aj veľkých vrátane jadrových elektrární.
„Automatizáciu nemožno zúžiť len na železo, o ktorom by sa síce dalo povedať, že ono robí automatizáciu v podniku. Avšak železo bude vždy robiť len to, čo doň niekto
naprogramuje a prikáže mu, ako to má robiť. Na Slovensku máme silný ľudský potenciál, ktorý môžeme ponúkať na špičkovej nielen európskej, avšak i svetovej úrovni. Napríklad z hľadiska energetiky máme jedných z najlepších odborníkov na svete. Toto je veľká devíza slovenskej automatizácie, ktorá sa dá predať von a aj sa predáva,“ zdôraznil Gérer.
„Napriek tomu, že svet toto o nás sčasti vie, o každý kontrakt treba vždy bojovať. Pretože podobnú situáciu, čo sa týka ľudského potenciálu a umnosti, má aj Česká republika, kde je tiež veľa schopných a dobrých firiem. V Poľsku máme veľkú konkurenciu, a dokonca aj v Bulharsku,“ podotkol Prevaj.
Technologická platforma
Slovensko jednoznačne má na to, aby vyvíjalo nové, automatizované, inteligentné riešenia pre priemysel, hovorí profesor Milan Gregor zo Žilinskej univerzity, ktorý je predsedom národnej technologickej platformy Manufuture.sk. Platforma vznikla z podnetu Európskej komisie a na našej národnej úrovni, tak ako aj v ostatných členských štátoch, má byť hlavným nástrojom pre novú priemyselnú politiku, ako integráciu prostredníctvom sietí priemyselných štruktúr so štruktúrami univerzitného výskumu.
„U nás v CEIT-e (Stredoeurópsky technologický inštitút – pozn. red.) boli vyvinuté viaceré platformy, ktoré sú dnes implementované hlavne v automobilovom, v elektrotechnickom a v chemickom priemysle. Príkladom sú mobilné robotické systémy CEIT FTS a ich riadenie (cena MH SR inovatívny čin roku 2010), systém rekonfigurovateľnej logistiky, riešenia pre digitálny podnik a nový koncept ZIMS (Žilinský inteligentný výrobný systém), ktorý začíname rozvíjať spoločne so Žilinskou univerzitou, Technickou univerzitou Košice a v spolupráci so spoločnosťami Siemens, Festo a Mitsubishi. Podarilo sa nám v Žiline nájsť cestu, ako využiť existujúci potenciál univerzity a integrovať ho na potreby priemyslu,“ doplnil Gregor.
Podľa neho, žiaľ, aj napriek enormnej snahe, veci v SR nefungujú tak, ako by mohli. Považuje to za komplexný problém, spojený s prioritami vo výskume a v inováciách, v ich financovaní, v komercionalizácii a hlavne v častých výmenách kompetentných.
Školstvo
Téma automatizácie by však nebola kompletná, keby sa nespomenul výskum a vývoj, ktorý sa robí v SAV i na slovenských univerzitách. Niektoré z našich univerzít sú v tomto smere špičkové.
Za tragédiu však Gérer považuje to, ako dopadlo stredné školstvo. Pokiaľ ešte pred 5 – 10 rokmi boli na Slovensku desiatky stredných škôl, ktoré sa venovali aj oblasti automatizácie, v súčasnosti ich je iba niekoľko. Odbor automatizácia odišiel zo stredných škôl, pretože bol neatraktívny, marketingovo slabo spropagovaný. „Je to veľká škoda. Pretože ak študent už na strednej škole nevidí, čo to automatizácia je, že sa dá študovať aj na univerzite, že sa dá s ňou uplatniť a má to aj pekné finančné zázemie, tak sa na vysokú školu s takýmto zameraním nehlási.“
Marta Růžičková