Ak by sa dôchodkový vek nezvyšoval a populácia bude starnúť, museli by sa zvýšiť odvody a znižovať dôchodky.
Čo hovoríte na to, že by sa dôchodkový vek naviazal na priemernú dĺžku dožitia?
Je to nevyhnutné, pretože priemerný vek dožitia sa predlžuje a s verejnými financiami preto vždy budú väčšie či menšie problémy. Takéto riešenie sa zdá byť v podmienkach Slovenska optimálne.
Nedá sa starnutie populácie riešiť aj inak?
Inak by sa to dalo vyriešiť jedine tak, že by sa postupne znižovala výška dôchodkov. Ak by sme chceli zabezpečiť nejakú valorizáciu dôchodkov, odvodová záťaž ekonomicky aktívneho obyvateľstva by sa musela zvýšiť. To by malo negatívny vplyv na rozvoj a hospodársky rast. Takže vzhľadom na starnutie populácie bude zvyšovanie dôchodkového veku skôr či neskôr nevyhnutné. Ale nazdávam sa, že zavedenie tohto mechanizmu od roku 2016 môže byť trochu predčasný krok. Viaceré krajiny majú už teraz vyšší dôchodkový vek ako Slováci. Len je nesmierne dôležité tú situáciu riešiť citlivo.
O koľko sa môže naviazaním na priemerné dožitie predĺžiť dôchodkový vek?
Závisí to od demografického vývoja a od mechanizmu, teda vzorca, na základe ktorého sa bude dôchodkový vek zvyšovať. Medziročne to môže znamenať zvýšenie o týždne alebo mesiace. Nebolo by to radikálne, ale postupné zvyšovanie.
Podstatný pri demografickom vývoji je aj počet novonarodených detí. To čiastočne ovplyvňuje rodinná politika štátu. Ale nová vláda sa chystá obmedziť sociálne dávky pre bohatšie rodiny. Nemôže to demografický vývoj ešte viac zhoršiť?
Či bohatší ľudia dostanú, alebo nedostanú sociálne dávky -- nejakých 120 eur, keď ročne zarábajú 30- alebo 40-tisíc eur, to im môže byť "šuma fuk".