Vaša spoločnosť Elas mala na Slovensku významné postavenie v oblasti IT a trikrát vyhrala ocenenie Fast Growing Technology Company. Prečo ste ju pred piatimi rokmi predali?
Pochopil som, že z nej nikdy nebude rodinný biznis. Okrem toho som sa presvedčil, že sám neviem zostať ako majiteľ firmy, ktorú by riadil cudzí manažment. Rovnako mal tento biznis aj svoju odvrátenú stránku. Síce som precestoval takmer celý svet, no vždy to bolo ako na kolotoči. Letisko, hotel, firma a späť. Na jednej strane mal Elas výsledky, pretože sme doň dávali všetko. Keď však prekročíte určitú hranicu, potom už pre vás peniaze nie sú zaujímavé.
Kedy ste túto hranicu prekročili?
Dosť rýchlo. Asi po desiatich rokoch fungovania firmy. Čiže krátko po roku 2000. Vtedy som už prestal vnímať to, či mám o stotisíc korún viac alebo menej.
V akom stave firma vtedy bola?
Bola na vrchole. Taký rok, ako sme mali v čase predaja, sme nikdy nemali: obrat sme mali 2,1 miliardy vtedy ešte slovenských korún, takmer 300 zamestnancov, 8 pobočiek a boli sme najsilnejšia IT firma so slovenským kapitálom.
Viete, ako sa jej darí teraz?
Sledujem skôr ľudí ako firmu. Pred tými piatimi rokmi som ju predal spoločnosti Siemens Business Services vo Viedni, no a náš kolektív sa stal súčasťou slovenskej dcéry. Dnes je z nej firma Atos a má ďalšieho vlastníka. Na „svojich“ ľudí, ktorí tam zostali, som veľmi citlivý.
Na Slovensku vznikla komunita Biznis anjelov, do ktorej ste sa zapojili. Prečo chcete ako biznis anjel pomáhať mladým začínajúcim podnikateľom?
I keď som už formálne na dôchodku, stále môžem byť v kontakte s mladými ľuďmi, čo ma nabíja energiou. Keď už totiž raz nemusíte mať v hlave, že každý mesiac potrebujete mať na účte peniaze na faktúry alebo výplaty, oddýchnete si, niečo precestujete a postretávate sa s kamarátmi, ktorých ste dlho nevideli, potom si sadnete a opýtate sa samého seba: „A čo teraz, toto mám robiť do konca života?“ Takto človek rýchlo začne prichádzať na to, že chce byť zase užitočný. No a tým je späť v biznise.
Po akom čase ste sa začali „nudiť“?
Asi po dvoch – troch roky od predaja firmy.
Máte predstavu o tom, koľko by ste ako anjel chceli investovať?
Neviem. No neplánujem investovať obrovské sumy peňazí. Pre mňa projekt biznis anjelov nie je o veľkom investovaní či zúročení vkladu, ale skôr pomôcť a nájsť model, ktorý by bol v budúcnosti úspešný.
Už ste niekde investovali?
Zatiaľ nie. Dostal som zopár projektov, z kvalitatívnej stránky však majú veľké medzery. No vidieť v nich snahu.
V čom robia chyby?
V prvom rade si neodpovedali na otázku, čo nové prinesú na trh a čím sa odlíšia od konkurencie. Prečo by mali práve za nimi prísť zákazníci. Majú tiež veľké oči. Je veľmi zlé, ak prídu a povedia: dajte mi desať miliónov a ja urobím toto. Mnohí napríklad žiadajú aj to, aby investor bral na seba všetko riziko. Nemôžu od investora požadovať mesačnú mzdu pre seba a svojich kamarátov, ktorí sú vo firme. Musia ukázať, že aj oni sú ochotní riskovať a rozmýšľať druhou hlavou, teda hlavou investora; ak by bol on na mieste investora, išiel by do takého rizika...?
Je oblasť IT tá, do ktorej by ste chceli ako anjel investovať?
To je ťažká otázka. Chcel by som investovať čas, a ak bude príležitosť, aj peniaze do oblasti, ktorej najviac rozumiem. A to je IT, no nie technologicky, skôr IT pre používateľa v zmysle napríklad služby, ktorá zjednoduší topmanažérom rozhodovanie.
Chceli by ste, aby mal projekt národné alebo medzinárodné uplatnenie?
Určite medzinárodné. Tu by som však na podnikateľovi musel vidieť, že má jazykovú zdatnosť, vie tú svoju myšlienku v zahraničí využiť a že je to človek, ktorý nečaká od iných, že mu to v zahraničí predajú.
Nie sú tie nápady skôr o tom, že pochytím niečo zo zahraničia a snažím sa to presadiť na Slovensku?
Nie. Mnohé slovenské firmy sú dôkazom toho, že aj v malej krajine sa môže objaviť svetový nápad. Vzorom je napríklad Eset. Napríklad, ak sa pozrieme na maďarský, poľský či dokonca ukrajinský trh, tam je obrovský priestor na expanziu. Napríklad Ukrajina je teraz tam, kde sme my boli pred desiatimi rokmi.
Vo vizitke máte funkciu biznis kouč. Čo to presne znamená, čo robíte?
Mojou úlohou a ambíciou je pomôcť topmanažérom pri rozhodovaní a ich osobnom raste. Snažím sa, aby získali nadhľad, problémy chápali komplexne. Učím ich, aby sa vytrhli z orientácie výlučne na prácu, pretože je to z dlhodobého hľadiska pre nich samých a ich okolie nebezpečné. Mnoho z nich si neuvedomuje, že život stojí na vzťahoch a na ľuďoch, ktorí sú okolo nás. Mnohé veci vnímame ako prirodzené až do momentu, keď ich stratíme. Potom je však mnohokrát už neskoro a cena je príliš vysoká. Vtedy zistíme, aký významný vplyv má naše zázemie na prácu.
To znie, akoby ste hovorili z vlastnej skúsenosti...
Veď aj hovorím. Snažím sa, aby najmä 30- a 40- roční manažéri nerobili rovnaké chyby ako ja.
Aké?
Lepšie odpoviem tak, čo by som robil teraz inak: Viac by som sa venoval svojim kolegom a menej rozhodoval autoritatívne. Nemyslím si však, že som ich viedol zle, nebol som direktívny, no myslel som si, že moje rozhodnutia sú tie najlepšie; určite by som sa viac pýtal na ich názor. Tiež by som sa viac staral o to, aby som bol šéf úspešného tímu, a nie úspešný šéf, ktorý tvrdo a dlho pracuje.
Dotazník
More alebo hory
Druhá šanca áno alebo druhá šanca nie
Česko alebo Slovensko
Futbal alebo hokej
Televízia alebo internet: internet je pre mňa nutnosť
Víno alebo whisky
Športový odev alebo elegantný odev
Steak alebo sushi
Kto je Rudolf Lukačka
Začal podnikať krátko po roku 1989. Ešte pred piatimi rokmi bol vedúcou postavou a spolumajiteľom spoločnosti Elas v Prievidzi. A príbeh jeho firmy sa skončil predajom skupiny Elas koncernu Siemens. Dnes sa venuje najmä biznis koučingu.