Platforma Radoslava Procházku je, podľa môjho názoru, veľkou nádejou pre voličov. Jej krátky program má v ekonomickej časti negatíva i pozitíva, ale to sa dalo čakať a nie je to nič hrozné.
Svet je komplikovaný a každý sa s ním snaží vyrovnať po svojom. My na Slovensku sme sa ekonomickému svetu postavili lipnutím na prostoduchosti našich geniálnych politikov a ignorovaním odbornosti a cudzích skúseností – odtiaľ zamilovanosť prestarnutých strán k rovnej dani a druhému pilieru, ktoré sú na míle vzdialené životu deväťdesiatich percent voličov. Svet sa ešte viac skomplikoval vďaka americkej a európskej kríze a ešte viac ukázal, ako sme nepripravení naň reagovať. Preto žiadna dnešná opozičná strana nie je schopná spojiť pod svoje vedenie významnejšiu časť voličov.
Príkladom toho, ako robia politici ekonomické programy, je u Procházku lipnutie na nulovom, predpokladám, nominálnom rozpočte, čo je v rozpore s proticyklicky nastavenou fiškálnou politikou. Jednoduchšie – počas siedmich bohatých rokov faraón šetril, aby počas siedmich chudobných mohol míňať. Toto napríklad SaS nikdy nepochopí.
Na druhej strane, navrhovaný poriadok v daniach a odvodoch, ktorý by nás posunul k úspešnejším štátom Európy, je zásadným návrhom. Pomáha zlepšiť zamestnanosť nízkokvalifikovaných a zvýšiť príjmy strednej vrstvy na úkor najbohatších spoluobčanov. (Ľahko sa mi chváli, keď som na niečom veľmi podobnom kedysi sám pracoval.) To je návrat ku kresťanským hodnotám, aké sa snažia presadzovať voličsky úspešné kresťanskodemokratické strany v zahraničí.
Dôležitejšou otázkou pre mňa je, či tento program je šancou pre oživenie KDH, alebo skôr dôvodom či ospravedlnením pre Procházkov odchod z hnutia; aj keď, dúfajme, nie z politiky. Myslím si, že je reálnou šancou pre členov a voličov KDH a dnešnej pravice, ale zároveň aj nožom pod krkom tej časti vedenia, ktoré malo už dávno odísť – s hrdosťou a vďakou.
Inými slovami, už nie je čas na evolúciu a toto je pokus o revolúciu. Navyše revolúciu, ktorá, zdá sa, je vedená skôr štýlom „kto chce, nech sa pripojí“, namiesto trpezlivej práce v regiónoch s členmi širšieho vedenia. Kiež by som sa mýlil a Procházka by dokázal spojiť členov KDH pod svoje vedenie, zmodernizovať stranu a získať aspoň štvrtinu hlasov v budúcich parlamentných voľbách. Obávam sa, že pravdepodobnejšia je skôr druhá verzia – nôž pod krkom starinu oddelenú od reality ešte viac stmelí a Procházka sa bude musieť buď pridať k nejakej inej strane, alebo postaviť od základov stranu novú.
Autor je ekonóm