StoryEditor

Z každej koruny dáme štátu 42 halierov

02.06.2004, 00:00
Pri výpočte dňa daňovej slobody, ktorý tento rok pripadol na 3. júna a znamená, že od zajtra obrazne pracujeme už len na seba, združenie vychádza z pomeru konsolidovaných výdavkov verejnej správy na hrubom domácom produkte. Opiera sa pritom o schválené rozpočty vlády a ostatných inštitúcií verejného sektora na daný rok.

Výška daňového zaťaženia občanov je v tomto roku 41,7 percenta. Odhaduje to Združenie daňových poplatníkov Slovenska. "Z každej vytvorenej koruny štát prerozdelí takmer 42 halierov," dodáva tajomník združenia Martin Chren. Pri výpočte dňa daňovej slobody, ktorý tento rok pripadol na 3. júna a znamená, že od zajtra obrazne pracujeme už len na seba, združenie vychádza z pomeru konsolidovaných výdavkov verejnej správy na hrubom domácom produkte. Opiera sa pritom o schválené rozpočty vlády a ostatných inštitúcií verejného sektora na daný rok.
V minulom roku bol deň daňovej slobody 4. júna, rovnako ako takmer vždy od roku 1999, odkedy združenie tento dátum počíta. Výnimkou bol iba rok 2000, keď deň daňovej slobody pripadol až na 9. júna v dôsledku zahrnutia straty Slovenskej konsolidačnej do celkových výdavkov štátu.
"Slovensko sa nachádza uprostred pomyselného medzinárodného rebríčka daňového a odvodového zaťaženia," povedal Chren. Presné medzinárodné porovnania podľa neho však neexistujú, pretože metodika vykazovania verejných výdavkov nie je v jednotlivých štátoch rovnaká a len málo krajín má inštitúcie, ktoré vyhlasujú deň daňovej slobody. Z dostupných údajov vyplýva, že sú krajiny, kde oslavujú deň daňovej slobody dokonca o niekoľko mesiacov skôr ako Slováci. Napríklad v USA je to koncom apríla.
Celkové daňové zaťaženie, vyjadrené aj pomocou dňa daňovej slobody, je verejné bremeno, ktoré znáša celá ekonomika. Nie každý občan je zaťažený rovnako. "Výška daní i odvodov sa líši podľa mzdy, rodinného stavu, počtu detí, či spotrebúvaných tovarov a služieb," vysvetľuje Chren. Preto združenie robí aj prepočet daňového a odvodového zaťaženia priemerného pracujúceho. Pri porovnaní podielu čistej mzdy (po zaplatení všetkých priamych i nepriamych daní) s celkovými mzdovými nákladmi (hrubá mzda a povinné odvody platené zamestnávateľom) im vyšlo, že zamestnanec s priemerným príjmom získa z každej koruny, ktorú jeho zamestnávateľ za jeho prácu zaplatí, približne 48 halierov, zvyšok nákladov práce zhltnú povinné poistné a dane. Je to takmer o celý halier menej ako vlani. Napriek tomu to však daňový poplatník na svojej peňaženke nepocíti. "Zásluhu na tom má najmä zvýšenie odvodov zamestnanca na dôchodkové zabezpečenie z 12,8 na 13,4 percenta," vysvetľuje Chren.

22. máj 2022 08:08